Prípad Hartmuta Tautza: Slovensko sa aj po 40 rokoch vzďaľuje spravodlivosti.
Prípad Hartmut Tautz: Slovensko a spravodlivosť po 40 rokoch
V najbližších hodinách si pripomenieme tragický osud osemnásťročného Hartmuta Tautza, mladíka z bývalej NDR, ktorý sa pred 40 rokmi, v auguste 1986, snažil prejsť na Západ cez železnú oponu v Bratislave – Petržalke. Tento incident sa stal symbolom brutalít komunistického režimu, ktorý sa prejavil aj počas „miernejšej“ perestrojky. Zostáva otázne, prečo na Slovensku neboli nikdy obvinené osoby zodpovedné za smrť utečencov.
Násilie a zabíjanie utečencov
Pocas pokusu Hartmuta o útek sa uvoľnila psia svorka, cvičená na agresivitu, ktorá ho takmer okamžite napadla a zahryzla na smrť niekoľko metrov od rakúskeho územia. Mladí vojaci Pohraničnej stráže, ktorí sa tohto zločinu zúčastnili, sa správali ako členovia kriminálneho gangu, a ich nadriadení sa snažili tento incident utajiť.
Prehliadanie zločinov komunizmu
Obvinenia voči pohraničníkom neexistovali, a to napriek zjavnej brutalite a nezákonným činom, ktorými si udržovali moc. Dokonce ani Ústav pamäti národa, ktorý vyzval na vyšetrenie zločinov súvisiacich s železnou oponou, nebol schopný donútiť právny systém k adekvátnej reakcii.
Neochota k spravodlivosti
Po 36 rokoch od Novembra 1989 ostáva nejasné, prečo sa Slovensko nedokázalo odtrhnúť od komunistického dedičstva v otázke spravodlivosti. Na rozdiel od Českej republiky, kde je Úřad pre dokumentaci a vyšetřování zločinů komunismu činný, na Slovensku sa nevytvorili mechanizmy na legislatívne či inštitucionálne potrestanie zločinov minulosti.
Naivita a organizované zlo
Žiaľ, mnohí bývalí činitelia komunistického režimu aj dnes dostávajú zaslúžené výsluhové dôchodky, bez možnosti trestného stíhania. Tí, ktorí spáchali tieto zločiny, si svoje kariéry zachovali, a to bez ohľadu na dôsledky svojich činov.
Odkaz Hartmuta Tautza a výzva k spravodlivosti
Ako ilustratívny príbeh by mal Hartmut Tautz poslúžiť ako memento. Je mu potrebné vzdať úctu nielen v súvislosti s jeho osobným tragickým osudom, ale aj ako varovanie pre budúce generácie o potrebe neustále sa snažiť o spravodlivosť a o pravdu. Slovensko sa musí postaviť za obete, a nie za páchateľov.
