Pellegriniho správa: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách

Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách

Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou druhou správou o stave republiky. Kým pred rokom trval jeho príhovor 38 minút, tentoraz to bolo 49 minút. Základným rámcom vystúpenia bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie.

„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí druhú správu šéf domácej politiky Martin Sliz.

Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti

Podľa hodnotenia prezident vystihol reálny stav Slovenska, keď hovoril o potrebe zmierenia. Rozdelenie spoločnosti je cítiť v problematických diskusiách v rodinách, v nezahojených ranách z pandémie covidu, v témach utečencov aj v politickom zápase medzi opozíciou a koalíciou.

Pellegrini hovoril o neúcte k ľuďom a poukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú. Za tento kontrast nesú podľa hodnotenia zodpovednosť aj politici – koalícia napríklad zámerne rámuje diskusiu tak, aby sa nehovorilo o témach, ktoré sú pre ňu nepríjemné, ako je stav verejných financií. Namiesto toho sa vyťahujú ľudskoprávne otázky a zástupné témy.

Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky

Prejav bol vystavaný tak, aby pôsobil vyvážene, no voči vláde bol podľa hodnotenia oveľa zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je Pellegrini stále čestným predsedom.

Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím tú kritiku rozriedil. Pri téme konsolidácie začal vysvetľovať, ako sa verejné financie rozbili za predchádzajúcich vlád. Jediné konkrétne meno, ktoré v tejto súvislosti spomenul, bol úradnícky premiér Ľudovít Ódor.

V prejave zaznelo viacero bodov vyzdvihujúcich agendu konkrétnych rezortov – školskú reformu Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy Erika Tomáša, systém energopomoci Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc Matúša Šutaja Eštoka. Pri výčte úspechov tak vyzdvihol agendu najmenej piatich kľúčových ľudí z Hlasu.

Zvýšenie platov politikov a blokovanie parlamentu

Najsilnejšou časťou príhovoru bola kritika, pri ktorej prezident nešiel cez žiadne okluky. Priamo vyhlásil, že je darmo hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy – pričom pred ním sedel celý vládny kabinet aj premiér.

Nekompromisne skritizoval aj pomery v parlamente. Označil za neprípustné, aby sa neustále presúvali neprerokované body schôdzí alebo dokonca odsúvali schôdze o odvolávaní ministrov. Podľa hodnotenia išlo zo strany koalície o absolútne bezprecedentný postup, keďže ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu má byť naplnené do siedmich dní.

Mlčanie pri ruských kamerách a hybridných hrozbách

V bloku o kybernetickej bezpečnosti prezident nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Nezaznelo ani slovo o kauze s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ich ruskú provenienciu aj únik dát, ani o bombových hrozbách na školách.

Pri téme vojny na Ukrajine sa zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica, čo zodpovedá jeho predvolebnej línii. Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil, v jednej pasáži však vyzval vládu aj občanov k tolerancii voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne.

Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia

Opozícia sa v správe našla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou.

Podľa hodnotenia je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Zásadné kroky, ako rušenie NAKA, Špeciálnej prokuratúry, preformátovanie RTVS či bleskové novely Trestného zákona, robila vládna väčšina bez akejkoľvek reálnej diskusie.

Záverečný verdikt

Druhá správa Petra Pellegriniho o stave republiky sa dá v skratke zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie.

Peter Pellegrini vznik tejto vlády sám spoluzakladal a táto vládna väčšina mu výrazne dopomohla do Prezidentského paláca. Bol by zázrak, keby sa dnes voči nim postavil tak tvrdo, ako sa vo svojej dobe postavil Michal Kováč voči Vladimírovi Mečiarovi.