Smer obvinil Mier Ukrajine z šírenia nacizmu, iniciatíva označila Banderu za kontroverznú
Smer obvinil Mier Ukrajine zo šírenia nacizmu v uliciach
Poslanci strany Smer na tlačovej besede v parlamente varovali, že v bratislavských uliciach sa šíri nacizmus. Reagovali tak na spomienkové podujatie pri príležitosti 35. výročia Dňa nezávislosti Ukrajiny, ktoré sa v hlavnom meste konalo pred tromi týždňami a na ktorom odzneli aj mená Stepana Banderu a Romana Šuchevyča.
„Na Hlavnom námestí v Bratislave pľujú do očí obetiam druhej svetovej vojny, pľujú do očí obetiam holokaustu, pľujú do očí všetkým rodinám, ktoré prišli o svojich predkov,“ komentoval podujatie poslanec Smeru Richard Glück.
Smer tradične využil tlačovú besedu na to, aby podujatie spojil s opozičným Progresívnym Slovenskom. „Táto nadácia Mier Ukrajine je opäť veľmi úzko prepojená s Progresívnym Slovenskom,“ vyhlásil Glück. Strana sa venovala aj obvineniu matky šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.
Iniciatíva označila Banderu a Šuchevyča za kontroverzné osoby
Iniciatíva Mier Ukrajine poslala k tlačovej besede Smeru reakciu pre médiá, v ktorej Banderu a Šuchevyča označila za „historicky kontroverzné postavy, ktorých pôsobenie je predmetom sporov a rozdielnych interpretácií“.
Podujatie sa uskutočnilo 24. augusta. Na námestie bol umiestnený slávnostne prestretý stôl s 35 stoličkami, pričom každá predstavovala osobnosť, ktorá historicky prispela k vzniku, rozvoju a obrane samostatnej Ukrajiny. Vlastnú tabuľku na stole mali na začiatku podujatia aj Bandera a Šuchevyč a ich mená prečítali organizátori počas úvodného príhovoru.
Organizácia uviedla, že podujatie organizoval Marián Kulich ako fyzická osoba, jeden z predstaviteľov iniciatívy Mier Ukrajine. Zároveň potvrdila, že bola partnerom udalosti. Tieto dve mená umiestnené na tabuľkách však organizátori odstránili zo stola hneď v úvode podujatia.
„Cieľom podujatia nebolo oslavovať kontroverzné historické postavy ani zľahčovať utrpenie obetí druhej svetovej vojny, ako to tvrdí strana SMER. Myšlienkou bolo pripomenúť si nezávislosť Ukrajiny a konkrétne príbehy ľudí,“ doplnila organizácia, podľa ktorej Smer udalosti využil na komunálnu kampaň v Bratislave.
Historik: Šuchevyčov vplyv a zodpovednosť boli ďaleko väčšie než Banderov
Podľa českého historika Vlastimila Ondráka sú Bandera a Šuchevyč neporovnateľné osobnosti. Bandera bol viac politickým činiteľom a politickým väzňom než reálnym hýbateľom udalostí. Šuchevyč naproti tomu nesie zodpovednosť a významný podiel na akciách vykonávaných ukrajinským podzemím, najmä v rokoch 1943 až 1950.
„Bezpochyby sa jedná o kontroverzné osobnosti, ktorých by sme v histórii 20. storočia našli mnoho, no Šuchevyčov vplyv a zodpovednosť boli ďaleko väčšie než Banderov,“ odpovedal historik.
Ondrák odmieta argument o „rôznych interpretáciách“, ktorý iniciatíva vo svojej reakcii použila. „Zločin je zločinom bez ohľadu na motiváciu. Rovnako tak oprávnený boj za národnú samostatnosť a slobodu je legitímnym právom každého národa. V civilizovanom svete ho však nemožno viesť metódami podľa hesla účel svätí prostriedky,“ zdôraznil.
„Je prirodzené, že rôzne národy, rôzne etniká, rôzne spoločenské vrstvy hľadia na dianie a osobnosti minulosti rozdielne. Šuchevyč a Bandera v tomto nie sú výnimkou. Dodám ešte, že interpretovať ich životy v extrémnych polohách ‚zločinci‘ či naopak ‚hrdinovia‘ je neobjektívne a zavádzajúce,“ pokračoval Ondrák.
Väčšinu obetí majú na svedomí Nemecko a Sovietsky zväz
Historik upozornil, že Ukrajinská vojenská organizácia a následná Organizácia ukrajinských nacionalistov bojovali proti násilnému útlaku Ukrajincov v Poľsku teroristickými akciami, ako boli politické atentáty, prepadávanie pôšt a bánk a nelegálne ozbrojovanie. Zároveň dodal, že poľské bezpečnostné zložky tiež nie vždy dodržiavali zákon a k diskriminácii menšín v Poľsku reálne dochádzalo.
Poľskú menšinu sa ukrajinskí nacionalisti snažili zo sporných území vyhnať aj za cenu masových vrážd civilistov. Pokiaľ ide o účasť na holokauste, podľa Ondráka ide o značne zjednodušujúce a zavádzajúce tvrdenie, keďže UPA vznikla až v čase, keď už na Volyni Nemci holokaust v podstate dokončili.
„Nezabúdajme, že za vojny násilnou smrťou zahynuli milióny Ukrajincov a rovnako tak milióny Poliakov. Akokoľvek cynicky tieto slová znejú, Poliakov z rúk ukrajinských nacionalistov a Ukrajincov z rúk poľských bojových skupín zahynul len zlomok z celkového počtu zabitých vo vojnových rokoch. Kto stojí za zvyškom týchto obetí? Z drvivej väčšiny nacistické Nemecko a Sovietsky zväz,“ upozornil Ondrák s tým, že obete poľsko-ukrajinského konfliktu boli na oboch stranách, na poľskej však zreteľne viac.
