Najsmutnejšiu správu o Slovensku sme sa dozvedeli už rok pred voľbami
Prieskum: Väčšina voličov Smeru si želá koalíciu s Republikou
Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360-tka si až 70 percent voličov Smeru myslí, že ich strana by sa mala po voľbách usilovať o spoluprácu s Republikou s cieľom vytvoriť vládnu koalíciu. Medzi voličmi Hlasu je ich o dva percentuálne body menej a 72 percent voličov Republiky preferuje vládnutie ich hnutia so súčasnými vládnymi stranami.
Kým o predvolebnej koalícii Progresívneho Slovenska a Demokratov sa ešte len rokuje, povolebné spojenie Smeru, Hlasu a Republiky je prakticky hotová vec. Minimálne priaznivci týchto strán sú už rozhodnutí a želajú si práve takúto vládu.
Fico svojim slovám verí
Robert Fico už v januári vyhlásil, že Progresívne Slovensko je pre túto krajinu stokrát nebezpečnejšie ako Republika. Čím častejšie to premiér hovorí, tým akceptovanejšia je Republika medzi voličmi Smeru. A naopak, čím naklonenejší budú voliči Smeru spolupráci s Republikou, tým viac o nej môžu politici Smeru hovoriť.
Smer a Republika majú k sebe hodnotovo blízko. Fico svojim slovám zrejme naozaj verí. Progresívne Slovensko je nebezpečné pre jeho ambície byť piatykrát premiérom a najmä pre jeho systém bŕzd a protiváh proti právnemu štátu, ktorý tu od roku 2023 buduje. Republika mu ten systém pomôže udržať a zveľadiť.
Uhrík kritizuje Smer
Predseda Republiky Milan Uhrík pre Aktuality.sk pred niekoľkými dňami vyhlásil, že Smeru sa nedá veriť a že hrajú dvojtvárne. Tvrdí, že Republika je hrdá strana, nie podržtaška. Uhrík takto kritizoval, že Smer namiesto spolupráce s Republikou na komunálnej a regionálnej úrovni proti nej stavia svojich silných kandidátov. Príkladom je Prešovský kraj, kde Smer nepodporil Milana Mazureka, ale postavil vlastnú kandidátku Juditu Laššákovú, hoci v kraji nikdy nežila.
Zdržanlivosť Smeru k spájaniu s Republikou má logiku. Hnutie v prieskumoch rastie, do veľkej miery práve na úkor Smeru. Ak by sa Smer vzdal svojich kandidátov, legitimizoval by Republiku ako silného hráča.
Republika sa však musí správať asertívne, aby nedopadla ako pred tromi rokmi, keď mala slušné preferencie, no voliči napokon uprednostnili Smer a nedostala sa ani do parlamentu. Septembrový volebný model agentúry NMS ukazuje, že zaostáva za Smerom len o šesť desatín percentuálneho bodu. Podľa aktuálneho modelu agentúry Ipsos pre Denník N má Republika o desatinu percenta väčší volebný potenciál ako Smer.
Progresívci môžu mať problém
Progresívnemu Slovensku nestačí vyhrať voľby. Potrebuje, aby sa do parlamentu dostali aj Demokrati, a zároveň aby opozícia ako celok získala niekoľko percentuálnych bodov navyše. Ak sa čo i len jedna z týchto podmienok nenaplní, na stole budú zrejme len dve možnosti: široká koalícia všetkých strán súčasnej opozície aj s bývalým OĽaNO, alebo predčasné voľby, ktoré by mohli posilniť práve Smer a Republiku.
Predvolebná koalícia PS a Demokratov sa tak javí ako možno nepreferovaná, ale existenčne dôležitá alternatíva. Progresívne Slovensko, ktoré sa u nás stalo takmer synonymom liberalizmu, je pre stranu, ktorú jej predseda Jaroslav Naď označil za konzervatívnu pravicovú, najmenej prirodzeným partnerom z celej opozície. Až 53 percent voličov PS sú ľavičiari. Ako najsilnejší opozičný subjekt však na seba musí prebrať aj najviac zodpovednosti.
Bez liberálnej demokracie to nejde
Išlo by o novinku v slovenskej politike. Prvýkrát by voliči nevolili len svoju preferovanú stranu, ale rovno aj jej koaličného partnera v budúcej vláde. Pre takéto situácie by sa mala váha preferenčného hlasovania posilniť, nie oslabovať, ako chce SNS. Lenže to by znamenalo väčšiu možnosť voľby a viac moci do rúk občanov, a to strany nemôžu dopustiť.
Pre mnohých voličov Progresívneho Slovenska bude mrzuté, že vďaka ich hlasu sa do parlamentu dostane strana, ktorá odmieta niektoré liberálne piliere programu progresívcov. To, na čom sa Demokrati s PS zhodnú – napríklad dôležitosť právneho štátu či ukotvenie Slovenska na Západe – sú však zároveň predpoklady toho, aby sa dali presadzovať aspoň nejaké liberálne politiky. Bez toho, aby sme zostali liberálnou demokraciou, to nejde.
Demokrati sa k liberálnej demokracii výslovne hlásia, Republika ju minimálne implicitne odmieta. Hlas pre Smer a Hlas bude zároveň hlasom pre vládu s Republikou.
