Olešky čelia humanitárnej kríze, bezpečný koridor v nedohľadne
Okupované Olešky čelia humanitárnej kríze, bezpečný koridor z mesta je v nedohľadne
Ukrajinské mesto Olešky v Chersonskej oblasti, ktoré sa ocitlo pod okupáciou v prvý deň ruskej invázie, čelí bezprecedentnej humanitárnej kríze. Obyvatelia, ktorí v ňom zostali, sa už niekoľko mesiacov musia zaobísť bez riadnych dodávok potravín a sú odkázaní na provizórne zdroje jedla.
Odchod z mesta je extrémne nebezpečný – leží priamo v bojovej zóne a každý, kto sa z neho pokúsi odísť na vlastnú päsť, riskuje život. Bezpečný koridor, ktorý môže zabezpečiť len Rusko ako kontrolujúca strana, je nateraz v nedohľadne.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec upozornil, že hoci jeho úrad s ruskou stranou rokoval, pripravil zoznamy ľudí na evakuáciu, zaistil asistenciu Medzinárodného výboru Červeného kríža a informoval ukrajinskú armádu o potrebe prerušenia paľby, Rusi vykonanie humanitárnej misie dodnes nepotvrdili. „Tých ľudí treba zachrániť, pretože mesto sa zmenilo na smrteľnú pascu,“ varoval Lubinec.
Po okupácii prišla potopa
V lete 2023 sa okupované Olešky ocitli pod vodou po tom, čo ruská armáda odpálila Kachovskú hydroelektráreň. Obyvateľom mesta, kde pred inváziou žilo 24-tisíc ľudí, začala pomáhať ukrajinská nadácia Kryla Foundation, na čele ktorej stojí rodáčka z Olešiek Oleksandra Knyha.
Od zničenia priehrady majú miestni problémy aj s prístupom k vode. Bez vody zostali najmä obyvatelia panelákov, odkázaní na zásobovacie cisterny ruských okupačných úradov. „V meste nie je od konca roka 2023 elektrina, infraštruktúru zničilo ostreľovanie. Bez plynu sú od jari 2025. Ľudia žijú v skutočne extrémnych podmienkach. Ledva prežívajú,“ opisuje Knyha.
Podľa jej slov sa po odpálení priehrady uskutočňovali bezplatné evakuácie, no po opadnutí medzinárodnej pozornosti narazili pomáhajúce organizácie na nedostatok financií. Nadácia musela pomoc stopnúť minulý rok.
Odrezaní od sveta zo všetkých strán
Mesto je vzdialené len tri kilometre od brehu rieky Dneper, ktorá rozdeľuje Chersonskú oblasť na ukrajinský pravý breh a okupovaný ľavý breh. Rieka a jej okolie sú de facto frontovou líniou, všetko je zamínované alebo pod paľbou.
Oleksandra Knyha spomína tragický prípad dobrovoľníčky, ktorá zahynula pri ruskom mínometnom ostreľovaní, či mužov, ktorí sa pokúsili doviezť do mesta chlieb a zahynuli po náraze auta do míny. „Olešky sú od sveta odrezané zo všetkých strán. Trasa do mesta je úplne zamínovaná. Naposledy sa potraviny do Olešiek zaviezli na začiatku tohto leta,“ hovorí.
Chlieb z pomletých cestovín
Ľudia z Olešiek upozorňujú, že sa im míňajú zásoby a jedia len to, čo im poskytla príroba – hrušky, jablká či slivky. Chýbajú elementárne potraviny ako zemiaky, kapusta či cibuľa. Ak chce niekto z mesta odísť, musí pešo prejsť 26 kilometrov do najbližšieho mesta Radensk.
„Stretla som ženu, hovorí, že chce chlieb, ale nemá múku ani len na jednu placku. Tak veľmi si chcela čosi upiecť, až si v mlynčeku na mäso pomlela zvyšky cestovín, dodala vodu a droždie. V meste je potravinová katastrofa!“ citoval z februárových zápiskov obyvateľky Olešiek Ally Lychman-Malyšovej web Hromadske.
Potravinová kríza vyhnala ceny potravín na úroveň, ktorú si miestni nemôžu dovoliť. Kus tvrdého syra stál 1500 rubľov, 200-gramové maslo 400 rubľov, bochník chleba 150 rubľov, tucet vajec 600 rubľov.
V nedeľu popoludní hlava Chersonskej oblastnej správy Oleksandr Prokudin oznámil, že ukrajinská armáda pomocou dronov doručila do okupovaného mesta štyritisíc kíl potravín.
