Zoznam kandidátov na župana Bratislavského kraja vo voľbách do VÚC 2026
Kandidáti na župana v Bratislavskom kraji
BRATISLAVA – Vo voľbách do vyšších územných celkov v roku 2026 kandiduje na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja sedem uchádzačov. Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra.
Bratislavský kraj je najzápadnejším a rozlohou najmenším krajom Slovenska. Tvorí ho osem okresov a žije v ňom takmer 740-tisíc obyvateľov.
Juraj Droba
Juraj Droba má 55 rokov a je predsedom Bratislavského samosprávneho kraja. Kandiduje za koalíciu Sloboda a solidarita, Progresívne Slovensko, Demokrati a Team Bratislava. Predsedom kraja je od roku 2017, pričom v roku 2022 získal 63,60 percenta hlasov. V rokoch 2010 až 2018 bol poslancom Národnej rady SR. V doprave chce pokračovať v rozvoji električkových a trolejbusových tratí, v lepšom prepájaní územia cez prestupné terminály a v integrovanej verejnej doprave. Plánuje pokračovať v rekonštrukcii regionálnych ciest a oprave mostov a budovať nové cyklotrasy.
Rastislav Gajarský
Rastislav Gajarský má 48 rokov a je prednostom Okresného úradu v Bratislave. Kandiduje za Smer – sociálna demokracia, Hlas – sociálna demokracia a Slovenskú národnú stranu. Počas prvého funkčného obdobia Juraja Drobu viedol spoločnosť, cez ktorú župa zabezpečuje údržbu svojich ciest. V rokoch 2012 až 2014 viedol bratislavský magistrát vtedajšieho primátora Milana Ftáčnika. Do súčasnej funkcie ho vymenovala štvrtá vláda Roberta Fica koncom roka 2023. Svoju víziu stavia na bezplatnej regionálnej autobusovej doprave, samospráve bližšie k ľuďom a stredných odborných školách.
Ján Chalabala
Ján Chalabala má 62 rokov a je výsluhový dôchodca. Kandiduje za Komunistickú stranu Slovenska. Žije v Modre, kde v roku 2022 kandidoval za primátora mesta a získal necelých 13 percent hlasov. V roku 2019 kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu za stranu VZDOR – strana práce. Okrem kandidatúry na predsedu kraja sa uchádza aj o post primátora Modry. Podľa neho majú župné služby zostať vo verejných rukách a odmieta privatizáciu majetku kraja.
Zuzana Krajčovičová
Zuzana Krajčovičová má 39 rokov a je konateľka. Kandiduje za stranu Právo na pravdu, Starostovia a nezávislí kandidáti. Je jedinou ženou v sedmičke uchádzačov. Venuje sa environmentálnej problematike, odpadovému hospodárstvu a udržateľnému stavebníctvu. Prioritami sú pre ňu zdravotníctvo, rodiny, školstvo, doprava a ochrana životného prostredia. V zdravotníctve chce mapovať takzvané biele miesta, kde ľuďom chýbajú všeobecní lekári, pediatri alebo špecialisti. Jedným z jej nápadov je takzvaná Dunajská vodná električka, projekt rozšírenia verejnej dopravy, ktorého reálnosť by musela preveriť štúdia uskutočniteľnosti.
Ľudovít Líška
Ľudovít Líška má 66 rokov a je podnikateľ. Kandiduje za stranu Jednota Slovanov. Podnikateľ z bratislavskej Petržalky patrí medzi menej známych uchádzačov o post bratislavského župana. V parlamentných voľbách 2020 kandidoval za stranu Vlasť. Podrobnejší program ani výraznejšie verejné vystúpenia zatiaľ neprezentoval.
Peter Poláček
Peter Poláček má 58 rokov a je forenzný špecialista pre prompty. Kandiduje za stranu Slovexit. Vyštudovaný stavbár sa v roku 2022 uchádzal o primátorské kreslo v Bratislave. Píše o sebe ako o krízovom manažérovi, autorovi kníh, učiteľovi aj terapeutovi. V roku 2022 boli jeho prioritami spravodlivejší systém dane z nehnuteľností či ochrana zdrojov pitnej vody pred kontamináciou skládok chemického odpadu vo Vrakuni a na Žabom majeri.
Dávid Staruch
Dávid Staruch má 42 rokov a je odborník v oblasti IT a dátový inžinier. Kandiduje ako nezávislý kandidát. Je bývalým miestnym poslancom Ružinova a zakladajúcim členom strany SaS. Okrem kresla župana sa bude uchádzať aj o post poslanca mesta Bratislava a Bratislavskej župy. V komunálnych voľbách 2022 kandidoval za koalíciu Team Bratislava, Progresívne Slovensko a SaS. Jeho prioritami je zlepšenie zdravotnej starostlivosti, reforma integrovanej dopravy či budovanie nových železničných koridorov. Podiel rozpočtu na zdravotníctvo chce zvýšiť z 0,4 na minimálne päť percent.
