Do COOP Jednoty prišla na brigádu. Jej talent si všimli skôr, než si ho všimla ona sama

Do COOP Jednoty prišla na brigádu. Jej talent si všimli skôr než ona sama

Mária Krchňáková dnes vedie jedinú predajňu potravín v Hrubom Šúre. Riadi päťčlenný tím, rozhoduje o sortimente a denne dohliada na chod prevádzky. Hoci vyštudovala ekológiu, svoju vysnívanú prácu našla v obchode, kde si jej schopnosti všimli skôr, než im sama uverila.

Budík jej zvoní každý deň o štvrtej ráno. O hodinu neskôr je už v predajni COOP Jednota v Hrubom Šúre, kam jej cesta autom trvá sotva 15 minút. Kontroluje dodávky, objednávky a ceny. V malej obci neďaleko Senca je COOP Jednota jediný obchod s tradičnými potravinami, preto musí poznať, čo ľudia potrebujú a na čo sú roky zvyknutí.

Jednej zákazníčke pravidelne odkladajú kartón obľúbenej vody, iná si chodí po domáci chlieb. Keď niekto potrebuje mäso alebo pečivo na sobotu, predajňa ho objedná. „Komunikácia je v obchode kľúčová. Zákazníci a zákazníčky sem neprídu iba nakúpiť, prídu sa aj porozprávať,“ prezrádza 37-ročná pani vedúca.

Viesť jediný obchod s tradičnými potravinami v obci je tak trochu alchýmia. Mária musí presne odhadnúť, čo sa v obci predá a v akom množstve. Zo skúseností priniesla bezlaktózové a bezlepkové výrobky, ovčiu bryndzu aj ďalšie novinky. Obnovila mikulášske balíčky a zaviedla darčekové koše na objednávku.

Svoj tím učí pozerať sa na predajňu očami zákazníka. „Keď si to všimnem ja, mali ste si to všimnúť aj vy. Predajňa je moja vizitka, ale aj vaša. Sme tu veľkú časť dňa, je to tak trochu naša domácnosť,“ opakuje kolegyniam.

Od brigádničky k vedúcej predajne

Dátum, kedy prišla do COOP Jednoty, si pamätá presne – 4. decembra 2017. V Tempe Senec nastúpila najskôr na brigádu. Keďže sa blížil Mikuláš, začala baliť mikulášske balíčky. Neskôr dostala na starosť pečivo, jogurty aj sladkosti. Vedúca predajne si všimla, že sa rýchlo učí a ponúkla jej trvalé miesto. Neskôr jej navrhla pozíciu vedúcej zmeny.

„Mala som veľké šťastie na vedúcu predajne. Juliana Janková je dodnes mojou mentorkou. Vďačím jej za všetko, čo som sa o fungovaní predajne naučila,“ priznáva pani Mária. Všetky pracovné postupy si poctivo zapisovala do zošita. Vedúca predajne v Senci ju naučila zásadu: „Nič neodkladať na zajtra.“

Po piatich rokoch v Senci prijala ponuku stať sa zástupkyňou vedúcej v neďalekom Tomášove. Po roku jej ponúkli vedenie predajne v Hrubom Šúre. Znova mala pochybnosti, ale opäť sa našli ľudia, ktorí jej povedali, že to zvládne.

Slovenčinu sa učila spolu s prácou

Pochádza z Ukrajiny a vyštudovala ekológiu. V odbore si doma nevedela nájsť prácu, preto odišla za lepším životom. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením. Potom skúsila šťastie na Slovensku. V Púchove nastúpila do mäsokombinátu, kde pracovala v chlade, často dvanásť hodín a aj cez víkendy.

Keď sa dopočula o brigáde v Tempe Senec, rozhodla sa to skúsiť. Slovenčine spočiatku rozumela len čiastočne. „Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu, poctivo sa učiť a najmä hovoriť. Keď človek mlčí, neposunie sa,“ hovorí. COOP Jednota Galanta jej pomohla s dokumentmi potrebnými na zamestnanie.

Našla sa v práci s potravinami a medzi ľuďmi

Na Slovensku napokon nenašla iba zamestnanie, ale aj lásku. Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým spolu žijú vo Veľkých Úľanoch. „Už bolo načase začať aj žiť, nielen pracovať. Mám rodinu, zázemie a už na všetko nie som sama,“ priznáva.

„Najprv som prišla za peniazmi, potom za iným životom. Teraz už mám to, čo som chcela. Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma a som za to vďačná,“ vysloví krásnou slovenčinou.

Ďalší kariérny postup v COOP Jednote si neplánuje. Predajňu v Hrubom Šúre chce viesť dobre a zostať v práci, v ktorej našla svoje miesto. „Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku.“