Fico, arabskí investori a polia: Šéf NKÚ o hrozbe legalizácie špinavých peňazí
Šéf NKÚ: Pri závlahách s arabskými investormi hrozí riziko prania špinavých peňazí
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu varuje, že zámer masívnych PPP projektov s arabskými investormi v oblasti poľnohospodárskych závlah vzbudzuje vážne otázky. Podľa jeho slov existuje riziko, že by sa takáto investícia mohla stať nástrojom na legalizáciu peňazí, ktoré mohli zo Slovenska uniknúť.
„Ak sa pozrieme, kam smerovali veľké peniaze z nášho zdravotníctva, kam možno unikali peniaze cez eurofondovú mafiu – a do akých regiónov, tak si môžeme klásť legitímnu otázku, že kto hľadá spôsob, ako tieto peniaze dostať späť na Slovensko,“ uviedol predseda NKÚ v rozhovore.
Reagoval tak na aktuálny vládny zámer riešiť zanedbanú infraštruktúru poľnohospodárskych závlah prostredníctvom rozsiahleho PPP projektu s potenciálnymi investormi zo Spojených arabských emirátov. Opozícia projekt kritizuje, ministerstvo pôdohospodárstva odmieta, že by išlo o vopred dohodnutú vec.
Predseda NKÚ zároveň poukázal na dlhodobo kritický stav štátneho podniku Hydromeliorácie, ktorý spravuje rozsiahlu závlahovú infraštruktúru. Úrad podľa jeho slov na problémy upozorňoval opakovane niekoľko rokov.
„Identifikovali sme vážne manažérske zlyhania. Tento štátny podnik, spustený v roku 2003, mal majetok v hodnote vyše 200 miliónov eur a kľúčovú infraštruktúru závlahových systémov v dĺžke viac ako 9 500 km. Upozorňovali sme ministrov aj súčasného pána ministra, že tento podnik je v ekonomickom rozvrate a nemá žiadnu predstavu o rozvoji infraštruktúry,“ povedal.
Podľa jeho slov je systém závlah rozkradnutý nefunkčnosťou štátneho podniku, za ktorý zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva. Pýta sa preto, či by práve títo ľudia mali manažovať novú investíciu.
Kritizoval tiež samotnú formu investície cez PPP projekt. „Využíva sa zaujímavý spôsob investovania cez PPP projekt, ktorý nemôže odkontrolovať NKÚ ani nikto iný, no zadlží budúce generácie jeho splácaním,“ upozornil s tým, že cez PPP je financovanie aj drahšie, pretože si štát požičiava ako komerčný subjekt od komerčných bánk.
Zdôraznil, že náklady na PPP projekty rozpočítané na 20 či 30 rokov budú napokon splácať občania zo štátneho rozpočtu. V záujme NKÚ je preto podľa neho zosumarizovať všetky PPP projekty realizované a pripravované na Slovensku a zistiť, či je krajina z hľadiska udržateľného fungovania schopná ich náklady splácať.
Na otázku, či môže ísť o sofistikovaný model na pranie špinavých peňazí, odpovedal, že úrad pracuje s rizikami a kladie otázky, prečo kompetentní nechali podnik padnúť na kolená, hoci na to upozorňovali 8 – 10 rokov, a prečo sa nevyužili desiatky miliónov eur z európskych zdrojov na kritickú infraštruktúru potravinovej bezpečnosti.
„Zrazu ako blesk z jasného neba prišiel návrh, že nás majú zachrániť šejkovia zo Spojených arabských emirátov a investovať do závlahových systémov,“ uzavrel s tým, že budúcnosť ukáže, či sa toto videnie problému nenaplní.
