Expertom hrozili postihy za priznanie, tvrdí reportér Forró

Expertom zo zložiek hrozili postihy, ak by sa priznali, tvrdí vojnový reportér Forró

Vojnový reportér Tomáš Forró upozorňuje na zanedbanú civilnú ochranu na Slovensku a na nebezpečný systémový nihilizmus. Uvádza, že príslušníci silových zložiek sa obávajú, že politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a jednoducho nás odovzdajú nepriateľom.

„Keby si sa ma to pýtal pred piatimi rokmi, odpovedal by som inak. Dnes si však všetci uvedomujú, že hovoriť o živote v tieni vojny nie je žiadne preháňanie ani básnický obraz, ale realita,“ hovorí Forró. Pripomína, že v Poľsku vybuchujú drony, u nás boli pokusy o sabotáže a celé východné krídlo NATO to pociťuje.

Forró reaguje aj na Putinov citát o pištoli na stene v kontexte možného použitia jadrových zbraní. Podľa neho ruský prezident dobre vie, čo hovorí, a je to on, kto tú pištoľ na stenu zavesil. Dúfa, že najhoršie scenáre sa nenaplnia, no vylúčiť to nemožno.

Putina označuje za profesionálneho klamára. Obáva sa skôr toho, na čom sa svetoví lídri dohodnú a čo to bude znamenať pre Slovensko.

Zelenskyj podľa Forróa momentálne nemá čo povedať do diskusie medzi svetovými lídrami, pretože Ukrajina je absolútne závislá od pomoci spojencov.

Forró pripomína, že keď Robert Fico začínal s cestami do Moskvy, dalo sa uvažovať o naivite. Po útokoch na našu fabriku, kybernetických útokoch na kataster či vyhrážkach tisíckam škôl je však ruská stopa podľa neho jasná.

Reportér prešiel front z oboch strán. Ako najsilnejší zmyslový vnem z vojny opisuje prach – donbaský stepný prach, ktorý pokryje auto, veci aj človeka. Umyť sa dá až po niekoľkých dňoch doma.

Písanie kníh o vojne vníma ako formu očisty. Jeho posledná kniha mala 600 strán a písal ju vyše roka. Prežíval pri tom osudy ľudí aj vlastné zážitky.

Teraz prichádza s Príručkou prežitia a spoločenskej odolnosti. Tvrdí, že túto prácu by mal robiť štát – vzdelávať ľudí a chrániť ich bezpečnosť. Keďže sa tak nedeje, rozhodol sa zaplniť dieru, ktorú vytvorili vzdelávacie inštitúcie a ministerstvá.

Ministerstvo vnútra podľa neho vydalo materiál o krízových situáciách, no nechalo ho skryté na serveri. Nikto ho nedostal do schránky a nikde sa o ňom nehovorilo. Forró to vníma ako snahu odškrtnúť si povinnosť bez toho, aby sa ľudia skutočne pripravovali.

Na otázku, či sa nebojí obvinení z poplašnej správy, odpovedá, že ak má niekto pocit, že porušuje zákon, nech sa obráti na orgány činné v trestnom konaní. Na príručke pracoval s celou slovenskou bezpečnostnou komunitou. Mnohých z nich nemôže spomenúť po mene, lebo by mali problémy s nadriadenými.

Forró zdôrazňuje, že pripravovať sa treba na akékoľvek krízy, nielen na vojnu. Ako príklad uvádza viacdňový výpadok prúdu, pri ktorom prestanú fungovať mobilné siete, čerpadlá vody, teplo či zásobovanie.

V kríze podľa neho najviac pomáha spolupráca. Poznať susedov, vedieť, kto čo má a ako si navzájom pomôcť – to zachraňuje celé komunity. Vidí to na Ukrajine vo frontových mestách, kde ľudia často nemajú nič, ale majú jeden druhého.

Ukrajina je pre nás podľa Forróa laboratóriom prežitia. Musíme sa od nich učiť nielen z toho, čo sa im darí, ale aj z ich chýb, za ktoré platia krvou. Preto druhú polovicu času pracoval so slovenskými odborníkmi, aby poznatky prispôsobili našim podmienkam.

Ako tri základné kroky v prípade krízy uvádza budovanie komunity ešte pred krízou, poznanie najbližšieho krytu a vedieť, na koho sa obrátiť pri výpadku vody či elektriny. K najbližšiemu úkrytu by človek nemal mať ďalej ako dvesto metrov.

Legislatíva v oblasti civilnej ochrany je podľa neho tridsať až štyridsať rokov stará a nereaguje na moderné hrozby. Samosprávy si často neuvedomujú svoje úlohy.

Najväčšou slabinou Slovenska nie je podľa Forróa armáda či výzbroj, ale rozdelená spoločnosť. Príslušníci silových zložiek mu povedali, že sa boja, že politici sa ani neodvážia brániť krajinu a odovzdajú nás nepriateľovi. Armáda nemôže začať konať sama od seba – najprv musí byť vyhlásený vojnový stav.

Forró pripomína, že vďaka našej geografii máme obrovskú šancu obrániť sa aj proti presile. Musíme však chcieť, mať spojencov a podporu obyvateľstva. Sloboda a mier podľa neho nie sú samozrejmosťou.

Upozorňuje aj na nebezpečný systémový nihilizmus, keď si ľudia zamieňajú neschopných politikov s inštitúciami, ktoré dočasne riadia. Presne toto chcú podľa neho naši nepriatelia v rámci informačných operácií – aby sme prestali veriť vlastným inštitúciám.

Kniha zatiaľ nejde do bežných kníhkupectiev, prebieha crowdfundingová kampaň. Prvý náklad sa vypredal, pripravujú ďalší. Súčasťou projektu sú aj letáky, plagáty a distribúcia zadarmo do škôl a knižníc.