Slovensko bude potrebovať o dve tretiny viac elektriny. Odkiaľ ju vezme?

Slovensko bude potrebovať o dve tretiny viac elektriny. Odkiaľ ju vezme?

Slovensko by v roku 2050 mohlo potrebovať o dve tretiny viac elektriny než dnes. Vyplýva to z analýz, podľa ktorých by ročná spotreba mohla dosiahnuť až 45 terawatthodín (TWh) v porovnaní s približne 27,3 TWh v minulom roku. Dôvodom je postupná elektrifikácia vykurovania, dopravy a priemyslu – tepelné čerpadlá namiesto plynových kotlov, elektromobily namiesto naftových motorov či elektrina namiesto koksu v oceliarňach.

Na tento trend reaguje nový Akčný plán elektrifikácie Európskej komisie, ktorého cieľom je do roku 2040 zdvojnásobiť podiel elektriny na konečnej spotrebe energie v EÚ – z dnešných 23 percent na 46 percent. Pre Slovensko ide o otázku budúcej konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti.

Európa za závislosť od dovážaných fosílnych palív platí vyššími a nestabilnými cenami. Podľa Európskej komisie zaplatila EÚ od vypuknutia vojny na Blízkom východe za dovoz ropy a plynu o viac ako sto miliárd eur viac – bez jedinej molekuly navyše. Strategickým záujmom Európy je preto energetická nezávislosť: viac domácich čistých zdrojov, lepšie prepojenia a siete, úspory energie a elektrifikácia.

Najväčším odberateľom elektriny na Slovensku je dnes priemysel, ktorý spotrebuje takmer polovicu (47 percent) všetkej elektriny v krajine. Práve v priemysle sa rozhodne, či elektrifikácia uspeje. Jeho konkurencieschopnosť bude čoraz viac závisieť od ceny elektriny.

Slovensko vyrába väčšinu svojej elektriny z bezemisných zdrojov – vlani pochádzalo viac ako 64 percent z jadra, ďalších takmer 20 percent z obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu elektrina pre domácnosti aj podniky nepatrí medzi najlacnejšie v Európe. Cenu elektriny totiž neurčuje len to, za koľko ju vieme vyrobiť doma.

Slovensko je súčasťou spoločného európskeho trhu, kde cenu často určuje posledný potrebný zdroj na pokrytie dopytu – a tým bývajú plynové elektrárne. Kým Európa zostáva závislá od dovozu zemného plynu, jeho cena sa premieta aj do cien elektriny vyrábanej z jadra či obnoviteľných zdrojov.

Ján Karaba zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) poukazuje na ďalší paradox: vo viacerých krajinách vrátane Slovenska je elektrina po započítaní daní a poplatkov za jednotku energie drahšia než zemný plyn. Domácnosti aj podniky tak dostávajú opačný cenový signál, než aký by podporoval prechod na tepelné čerpadlá, elektromobily či elektrifikáciu priemyslu.

Rovnako to vidí aj Komisia: elektrina je v Európe často zdaňovaná viac ako plyn. Plán Komisie preto nerieši len výstavbu nových zdrojov, ale najmä cenu. Navrhuje umožniť členským štátom znížiť sieťové poplatky a dane na elektrinu, vyzýva na nižšiu DPH na tepelné čerpadlá a elektromobily a na postupné rušenie dotácií fosílnych palív. Počíta aj s väčším využívaním dlhodobých kontraktov na elektrinu a rýchlejším pripájaním do siete.

Ako vyzerajú bariéry v praxi, najlepšie ukazuje vietor. Slovensko má dnes inštalované len približne štyri megawatty veternej kapacity a za posledných dvadsať rokov tu nevyrástla ani jedna nová veterná elektráreň.

SAPI upozorňuje, že ak sa bariéry pre obnoviteľné zdroje neodstránia, Slovensko sa po roku 2030 môže stať závislé od dovozu elektriny presne vo chvíli, keď ju bude potrebovať najviac. Ján Karaba to zhrnul výstižne: o snahe vlády zabezpečiť plyn počujeme veľa, o pláne na pokrytie rastúceho dopytu po elektrine takmer nič – okrem výstavby nového jadrového zdroja.

Jadro bude aj naďalej dôležitou súčasťou energetického mixu. Samo osebe však rastúci dopyt nepokryje – a nie je to len názor odvetvia. Aj analytici ministerstva financií z Útvaru hodnoty za peniaze upozorňujú, že nový jadrový zdroj nebude stačiť. Slovensko by preto nemalo stavať len na jednu kartu.

Dlhodobo sa oplatí venovať aj malým modulárnym reaktorom (SMR), no v najbližších rokoch môžu najrýchlejšie pribúdať najmä obnoviteľné zdroje. Rovnako dôležité však budú siete, akumulácia a úspory energie. Krajina, ktorá nevyužíva potenciál najlacnejších domácich zdrojov novej elektriny, si zbytočne sťažuje cestu k stabilnejším a nižším cenám.

Európska únia dnes vyrába približne 70 percent elektriny z domácich čistých zdrojov. Otázkou preto už nie je, či elektrifikovať, ale ako tento prechod zvládnuť tak, aby priniesol lacnejšiu a bezpečnejšiu energiu.

Odpoveď pre Slovensko bude závisieť od toho, či odstránime prekážky pre lacné domáce zdroje, zrýchlime pripájanie nových kapacít, posilníme siete a prestaneme elektrinu daňovo aj poplatkovo znevýhodňovať voči fosílnym palivám. Elektrifikácia nie je klimatický slogan. Je to stratégia, ako znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív a vytvoriť podmienky pre lacnejšiu energiu a konkurencieschopnejší priemysel.