Politológ Štefančík: V slovenskej politike vidím rovnaké stratégie ako u nacistov
Politológ Štefančík: V slovenskej politike vidím rovnaké stratégie ako v slovníku nacistov
Politológ Radoslav Štefančík upozorňuje na nadčasové varovanie Václava Havla z júna 1992, ktorý pred voľbami vyzval občanov, aby nevolili tých, ktorí sľubujú, že všetko vyriešia za nich. Podľa Havla takíto politici zvyčajne chcú len poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik podľa neho nie je vlastníkom štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí.
Štefančík v rozhovore poukazuje na to, že toto varovanie má dnes o to väčšiu váhu, keďže politici už nemusia získavať voličov správami o dobre spravovanom štáte, ale stačí im vyvolávať negatívne emócie, ktoré sa rýchlo šíria na sociálnych sieťach. Tie sú dnes hlavným zdrojom informácií aj dezinformácií.
Strach z nepriateľa ako nástroj moci
Politológ pripomína historické skúsenosti z Nemecka 30. rokov, kde sa ľudia nechali zlákať propagandou človeka, ktorý hovoril o nepriateľoch národa. Podľa neho možno nájsť absolútnu zhodu medzi slovníkom a komunikačnými stratégiami nacistov a niektorých dnešných slovenských politikov. Ide o vyvolávanie strachu pred nepriateľom, a ak neexistuje, tak o jeho vyrobenie a získavanie moci na tomto základe.
Ak nepoznáme históriu a nepoučíme sa z nej, sme podľa Štefančíka odsúdení na jej neustále opakovanie. Hrozí to v prípade, ak nebudeme aktívni a necháme sa uchlácholiť rečami typu „nestarajte sa, dajte mi moc, ja to zariadim“.
Od Mečiara k súčasnej rétorike o Východe
Štefančík pripomína 90. roky a slová Vladimíra Mečiara, že ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ. Východ vtedy neznamenal len Rusko či Bielorusko, ale typ režimu s autoritárskymi tendenciami. Dnes je podľa neho zaujímavé sledovať, ako niekto opäť hovorí o neutralite či o tom, že Rusko by mohlo byť naším priateľom.
Súčasnú politiku vládnej koalície, minimálne predsedu vlády a niektorých predstaviteľov Smeru, označuje za veľmi zlú a nešťastnú. Ak považujeme za vzor štát, ktorý vedie agresívnu vojnu proti svojmu susedovi, je to podľa neho nebezpečné. Zatiaľ čo Poľsko nemalo problém odstrihnúť sa od závislosti od ruských energetických surovín, my stále snívame o lacnej ruskej rope a plyne.
Tretí sektor ako srdce demokracie
Občania nemusia byť súčasťou spravovania štátu len tým, že raz za štyri roky idú voliť. Môžu sa angažovať cez tretí sektor v sociálnych, charitatívnych, ekologických, kultúrnych či komunitných témach. Súčasná vládna koalícia však za svojich hlavných nepriateľov označila práve mimovládne organizácie a po vzore Ruska prišla s nápadmi na ich nálepkovanie.
Podľa Štefančíka je to logické vyústenie snahy zabrániť občianskej aktivite. Mimovládne organizácie sú srdcom demokracie. Ak ľuďom vezmeme možnosť spájať sa a riešiť problémy zdola, je to priamy zásah do srdca demokracie.
Ohýbanie pravidiel a rozpočtové provizórium
Vládna koalícia má v parlamente najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov a čaká ju kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte. Narýchlo predložila návrh na zmenu pravidiel rozpočtového provizória. Štefančík to vníma ako snahu poistiť sa, keďže predseda vlády a koalícia sú zneistení a nevedia, ako sa zachovajú nezaradení či odbojní poslanci.
Katastrofou je podľa neho to, že táto vláda od začiatku hovorila o zlom stave verejných financií a potrebe konsolidácie, urobila prvé, druhé aj tretie kolo opatrení, no volebný rok 2027 bude bez konsolidácie. Stav verejných financií tak bude rovnako katastrofálny ako na začiatku.
Najdôležitejším prorastovým opatrením pre ekonomiku by v skutočnosti bolo vrátiť do štátu právnu istotu a vymožiteľnosť práva. Zahraničný investor sa rozhoduje na základe právnej a politickej stability. Ak vidí korupciu na najvyšších miestach a ohýbanie pravidiel, investíciu si dvakrát rozmyslí.
Politika postavená na emóciách
Slovensko je podľa Štefančíka silne polarizovaná krajina. Časť voličov už nedokáže vyhodnotiť správanie politikov racionálne. V krajinách s vysokou politickou kultúrou politik odstúpi aj za plagiát v diplomovej práci. U nás sa politika robí na emóciách, nie na faktoch. Ľudia si vytvárajú nekritické sympatie k politikom a potom im odpustia akúkoľvek kauzu či konflikt záujmov.
Nárast populizmu nie je len slovenským špecifikom, vidíme ho vo Francúzsku, Nemecku či Rakúsku. Alternatíva tu vždy je, minimálne v podobe prozápadných síl, ktoré vidia Slovensko v rodine demokratických krajín. Otázne však je, do akej miery je táto alternatíva schopná dlhodobo a stabilne spravovať štát bez toho, aby sa rozpadla na vnútorných sporoch.
Základným predpokladom na prežitie a zvládnutie kríz je podľa politológa spolupráca s najbližšími a budovanie komunity. Zodpovednosť za vec verejnú sa nezačína a nekončí pri volebnej urne raz za štyri roky. Je to neustála občianska aktivita, záujem o veci verejné, spájanie sa, kladenie otázok politikom a obrana spoločného priestoru.
