Progresívci: Nestrašme vojnou. Uhrík varuje, Smer mlčí
Bezpečnostné incidenty v EÚ: europoslanci žiadajú reakciu, Smer mlčí
Slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom odpovedali na otázky o rastúcich bezpečnostných incidentoch v členských štátoch Európskej únie, ktoré západné bezpečnostné zložky čoraz častejšie pripisujú Rusku. Europoslanci za Smer neodpovedali.
V Poľsku opakovane dochádzalo k narušeniam vzdušného priestoru ruskými raketami a dronmi v blízkosti východného krídla NATO, čo si vyžiadalo mobilizáciu spojeneckého stíhacieho letectva. Bulharsko zas čelí nálezom trosiek bezpilotných lietadiel s výbušným nákladom na čiernomorskom pobreží. Tieto udalosti západné bezpečnostné zložky nevnímajú ako náhodné technické zlyhania, ale ako systematické testovanie odolnosti spojencov.
Progresívne Slovensko: Vojna nemusí mať podobu otvoreného konfliktu
Europoslanci za Progresívne Slovensko považujú priamy vojenský útok Ruska na Slovensko za nepravdepodobný a odmietajú vyvolávanie paniky z tretej svetovej vojny. Upozorňujú však, že vojna nemusí mať len podobu otvoreného ozbrojeného konfliktu. Podľa ich vyjadrenia vedie Rusko proti Európe hybridnú vojnu už viac ako desať rokov a špionáž, drony, kybernetické útoky či sabotáže sú jej pokračovaním.
Ako príklad uviedli augustový zmarený podpaľačský útok na závod ukrajinského výrobcu dronov pri Prešove. Incidenty podľa nich nie sú náhodné, ale ide o koordinovanú kampaň Ruska s cieľom oslabiť jednotu spojencov a ich ochotu podporovať Ukrajinu. Pripomenuli, že Nemecko oficiálne označilo Rusko za pôvodcu letného pokusu o útok na letisku v Lipsku a oznámilo zatvorenie ruského konzulátu v Bonne.
Slovensko by podľa progresívcov malo hrozbu nahlas pomenovať, urýchliť povoľovanie obranných projektov, posilniť kybernetickú bezpečnosť a boj s dezinformáciami a zapojiť slovenské firmy do európskej obrany. Kritizovali aj postup súčasnej slovenskej diplomacie, obnovenie vojenskej diplomacie s Ruskom a vyhlásenia o neutralite.
Miriam Lexmann: Ide o vážne varovanie
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) považuje rastúce bezpečnostné incidenty za vážne varovanie. Podľa nej Rusko svojimi aktivitami ukazuje, že mu nejde o mier a nie je ochotné o ňom rokovať. Uviedla, že na túto tému rokovala s poľským ministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorskim aj s jeho talianskym kolegom Antoniom Tajanim.
Incidenty podľa nej nie sú náhodné. Pripomenula, že ľudia vo východnej časti Poľska sa museli skrývať v úkrytoch pred dronovými hrozbami a po útokoch na lode v bulharských vodách desiatky rodín čakajú na informácie o nezvestných námorníkoch. Ruský dron by sa podľa nej na letisku v Lipsku nevyskytol náhodne.
Slovenská vláda by podľa Lexmann mala o mieri nielen hovoriť, ale aj konať. Spochybňovanie článku 5 NATO či pôsobenie Slovenska v novej slovensko-ruskej komisii podľa nej neprispievajú ani k bezpečnosti, ani k mieru. Očakávala by intenzívnejšiu prácu na ochrane východnej hranice EÚ.
Branislav Ondruš: Politika sankcií zlyháva
Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas/nezaradený) sleduje incidenty s obavami, no podľa neho potvrdzujú jeho kritiku prístupu EÚ a väčšiny členských štátov k Rusku a vojne na Ukrajine. Ak je vinníkom Rusko, znamená to podľa neho, že EÚ nedokáže sankciami ani masívnou vojenskou pomocou Ukrajine oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu a ohrozovať bezpečnosť európskych štátov.
Ďalší nárast konfrontácie by si podľa neho vyžiadal masívne vojenské výdavky, na ktoré nemá zdroje žiadny európsky štát. Pripomenul, že Nemecko kvôli týmto výdavkom zmenilo ústavu, aby sa mohlo masívne zadlžovať. Za schodnejšiu cestu preto považuje diplomatické aktivity na zmiernenie napätia, ktoré by podľa neho znamenali minimálne zmrazenie vojny na Ukrajine na dosiahnutých frontových líniách.
Slovensko podľa neho nemá kapacitu dosiahnuť prelom výlučne vlastnou diplomatickou aktivitou, preto musí na pôde EÚ vyvíjať úsilie, aby sa členské štáty dohodli na spoločnom otvorení diplomatických rokovaní s Ruskom a pokúsili sa doň zapojiť aj USA a Čínu.
Milan Uhrík: Obávam sa, že EÚ a NATO sú už vo vojne s Ruskom
Líder hnutia Republika Milan Uhrík (ESN) uviedol, že ak sa preukáže ruské zapojenie do nejakého incidentu, treba na to adekvátne reagovať, no zároveň netreba podliehať paranoji. Pripomenul, že viaceré incidenty, ktoré sa pôvodne pripisovali Rusku, napokon podľa neho zosnovali Ukrajinci, pričom v Nemecku v tejto súvislosti prebieha súd.
Podľa Uhríka sa skôr treba obávať, že EÚ a NATO sú už vo vojne s Ruskom. Hoci žiadny štát EÚ ani NATO nebol Ruskom napadnutý, krajiny EÚ podľa neho prijali voči Rusku agresívne sankcie a dodali Ukrajine zbrane a spravodajské informácie. Nevie si predstaviť žiadnu veľmoc, ktorá by raketové útoky na svoje hlavné mesto dlhodobo tolerovala.
Varoval, že pri takejto politike eskalácie môže konflikt rýchlo prerásť do veľkej vojny. Podľa neho stačí jeden nešťastne zablúdený dron. Bezpečnostné zložky by mali byť v strehu a nekompromisne odhaľovať a zneškodňovať všetky hrozby bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú.
