Konsolidácia ako fiasko: vláda vzdala šetrenie, prišla s predvolebným rozpočtom

Fiasko s názvom konsolidácia: Šetriť by bolo kde, no vláda to vzdala

Namiesto šetrenia čaká Slovensko rast deficitu aj hrubého dlhu a presúvanie miliárd eur do sociálnych balíčkov na úkor investícií. Zhodli sa na tom poprední ekonómovia v paneli expertov. Podľa nich vláda rezignovala na ozdravovanie verejných financií a následky pocítia v najbližších rokoch všetci.

Schválený rozpočet počíta s nárastom deficitu na 4,94 percenta HDP zo súčasných 4,37 percenta a hrubý dlh smeruje k hranici 70 percent HDP. Ekonómovia hodnotili aj to, či ide o predvolebný rozpočet, kde má štát nájsť ďalšie miliardy a čím by nahradil výpadok transakčnej dane, s ktorou sa v rozpočte ráta až do roku 2029.

Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Podľa odhadu RRZ rozpočet prispieva k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP, teda 880 miliónov eur, keďže navyšuje výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy. V pásme vysokého rizika návrh nezodpovedá ani požiadavke ochrany dlhodobej udržateľnosti podľa článku 55a Ústavy SR.

Medziročne deficit narastie o 0,4 percenta HDP, vyše miliardy eur, napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a zlepšenej daňovej prognóze. Ešte v apríli 2026 bol vládou cielený deficit v budúcom roku nižší o 1,1 miliardy eur. Oproti pôvodnému cieľu pre rok 2027 na úrovni troch percent HDP je deficit vyšší takmer o tri miliardy eur.

Rozpočet podľa prepočtov RRZ plánuje šetrenie na strane investícií oproti dlhodobému priemeru v objeme 624 miliónov eur, štruktúra výdavkov sa tak posunula k bežným výdavkom. Vláda už druhý rok neplní ústavnú povinnosť predložiť parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu a povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet obchádza účelovým uplatnením ochrannej klauzuly.

Podľa Šustera vláda rezignovala na konsolidáciu. Deficit roku 2027 sa vracia na úroveň zo začiatku volebného obdobia, ale pri vyššom dlhu a vyšších výdavkoch, ktoré prevyšujú rekordne vysoké príjmy. Deficit má tendenciu narastať nad 6 percent HDP a ďalšia konsolidácia bude objektívne ťažšia.

Pre roky 2028 a 2029 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,1 percenta HDP, teda 3,4 miliardy eur. Podľa Šustera treba znižovať výdavky vrátane sociálnej oblasti a miezd, nie investície, a dane už zvyšovať nemožno. V roku 2029 bez ďalších opatrení dosiahnu výdavky verejnej správy 77 miliard eur a prevýšia príjmy o 10 miliárd. Najväčšiu časť tvoria sociálne transfery 25,6 miliardy eur, mzdy vo verejnej správe 19,5 miliardy, bežné tovary a služby 8,3 miliardy, investície 6,7 miliardy a nákup zdravotníckych služieb 6,7 miliardy.

Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne

Rozpočet s deficitom na úrovni 5 percent HDP banka očakávala a malo to aj v oficiálnych odhadoch. Vláda počas celého volebného obdobia zvyšovala dane aj výdavky, takže k reálnej konsolidácii nedošlo. Podľa Valachyovej ide o predvolebný rozpočet s vysokým deficitom, na ktorý nie je dôvod, keďže nejde o krízu na štýl pandémie či rastu cien energií.

Konsolidáciu treba podľa nej spraviť na výdavkovej strane, okresať výdavky na bežnú spotrebu a plošnú pomoc premeniť na adresnejšiu pomoc pre rodiny a jednotlivcov ohrozených chudobou. V novej daňovej prognóze analytici ministerstva financií odhadli na budúci rok vyššie daňové príjmy, ktoré by vykryli výpadok zo zrušenia dane z finančných transakcií. To, že sa daň napokon nezrušila, bolo rozhodnutie vlády, priestor na vykrytie však existoval.

Radovan Ďurana, analytik INESS

Podľa Ďuranu je 5-percentný deficit veľmi zlá vizitka. Slovensko malo historicky najvyššiu zamestnanosť a rastúce daňové príjmy, no ekonomiku brzdilo zvyšovanie daní označované ako konsolidácia a prístup vlády zhatil zahraničné aj domáce investície. Štát si podľa neho požičiava každé ôsme euro, ktoré vyberie, a výdavky nezodpovedajú ekonomickej realite. Zastaviť rast dlhu podľa neho nedokáže obyčajné zníženie deficitu, potrebné sú škrty o 3,5 miliardy eur, pričom 13. dôchodok je necelá miliarda.

Z účtovníctva podľa Ďuranu vyplýva, že investície klesnú. Problémom je chýbajúca priorizácia investícií na základe hodnoty za peniaze. Uviedol, že neuskutočnená investícia do rozpadajúceho sa mosta je zlý krok, no neuskutočnená stomiliónová investícia do nepodloženého softvéru je naopak správny krok.

Skutočná konsolidácia sa podľa neho spočiatku negatívne prejaví na ekonomickom raste, pretože aj súčasná úroveň HDP je výsledkom stimulácie deficitom. Balík 3,5 miliardy eur si podľa neho vyžiada transformáciu celého bloku sociálnych transferov, prepúšťanie vo verejnej správe či rušenie úloh štátu, ktoré nikomu neprinášajú hodnotu. K transakčnej dani uviedol, že zosekanie 13. dôchodku na pôvodné úrovne vianočných príspevkov by výpadok uhradilo, no ekonomika potrebuje ďaleko viac daňových úprav, ak sa má vrátiť na mapu investorov.