Mínus 46 miliárd eur. Prečo Únia zrazu nakupuje viac, ako dokáže predať?
Mínus 46 miliárd eur. Prečo Únia zrazu nakupuje viac, ako dokáže predať?
Európska únia stráca svoj status exportnej veľmoci. Za historickým prepadom tovarovej obchodnej bilancie stojí kombinácia drahých energií a silnej čínskej konkurencie.
Európska únia má problém. Titul globálnej exportnej veľmoci, na ktorý bola Európa dlhé roky hrdá, sa začína otriasať v základoch. Kým donedávna bola suverénnym čistým exportérom – do sveta vyvážala oveľa viac tovarov, než z neho dovážala – dnes táto rovnica neplatí.
Obchodná bilancia je zrkadlom ekonomiky. Ak sa predáva viac, vzniká prebytok. Ak sa viac nakupuje, ekonomika sa dostáva do deficitu. Práve do tejto situácie sa starý kontinent prepadá. Predbežné augustové čísla, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, priniesli studenú sprchu. Celá Únia vrátane eurozóny nielenže skončila v deficite, ale v červených číslach sa nachádza už od začiatku tohto roka.
Kontrast je výrazný pri pohľade do nedávnej minulosti. Ešte vlani sa v rovnakom období dosahovali obrovské prebytky, no dnes miliardy eur prúdia von z Európy. Ide výlučne o obchod s krajinami mimo EÚ, obchod v rámci európskej rodiny sa do tejto bilancie nepočíta.
Ako sa bilancia obrátila
Eurozóna, teda 21 krajín s eurom vrátane Slovenska, mala v auguste deficit 16,1 miliardy eur. V júli pritom vykázala prebytok 10,7 miliardy eur.
Širšia Európska únia, všetkých 27 krajín, skončila v auguste v mínuse 25,2 miliardy eur. V júli mala prebytok 4,0 miliardy eur. Hlavný dôvod je jednoduchý: dovoz rastie rýchlejšie ako vývoz. Oproti augustu 2025 vzrástol vývoz EÚ do sveta o 9,4 percenta, dovoz o 18,2 percenta.
Jeden slabší mesiac by nemusel nič znamenať. Lenže od januára do augusta má EÚ deficit 46,1 miliardy eur, zatiaľ čo za rovnaké obdobie vlani mala prebytok 76,4 miliardy eur. Rozdiel je vyše 120 miliárd eur.
Eurozóna je od januára v malom mínuse 5,4 miliardy eur, vlani mala prebytok 90,9 miliardy eur.
Autá, stroje a energie: kde sa to prejavilo
Najväčšiu zmenu priniesli stroje a vozidlá. Do tejto kategórie štatistika zaraďuje aj elektroniku, počítače a telekomunikačnú techniku. Je to zároveň najväčšia vývozná položka únie. Do sveta z nej vyviezla tovar za 77,3 miliardy eur, zhruba 38 percent všetkého vývozu.
V auguste 2025 mala EÚ v tejto kategórii prebytok 7,3 miliardy eur. V auguste 2026 už deficit 2,5 miliardy eur. Vývoz pritom nepoklesol, vzrástol o 7,7 percenta. Dovoz však vzrástol o 23,8 percenta na 79,8 miliardy eur. Únia teda nepredáva menej, kupuje však výrazne viac.
Druhou veľkou zmenou sú energie. Európa väčšinu energií dováža, deficit tu mala aj vlani. Za rok sa však zväčšil z 24,3 na 31,4 miliardy eur. Dovoz energií vzrástol o 31,2 percenta na 44,9 miliardy eur. Čísla sú v eurách, nie v tonách či litroch. Eurostat nerozlišuje, či sa energií kúpilo viac, alebo len zdraželi.
Prečo sa to deje
Eurostat v správe príčiny neuvádza. Analytici však zmenu vysvetľujú dvoma hlavnými faktormi.
Prvým je drahšia energia. Ceny ropy a plynu stúpli pre vojnu na Blízkom východe. Spotrebiteľské ceny energií v eurozóne medziročne vzrástli v auguste o 14,3 percenta a v septembri o 18,8 percenta. Nová vlna inflácie v Európe sa spája práve s Blízkym východom.
Druhým faktorom je Čína. Deficit EÚ s Čínou rastie rekordným tempom, zhruba 1,15 miliardy dolárov denne. Čínske továrne vyrábajú viac, než dokáže pohltiť domáci trh, a tovar často smeruje do Európy za nižšie ceny než od európskych firiem. Nemecko nakupuje z Číny viac špičkových strojov, než tam predáva. Dlhé roky to bolo naopak.
Najlepšie to vidno na autách. Európske združenie výrobcov áut ACEA uvádza, že dovoz áut do EÚ v prvom polroku 2026 vzrástol o 15,6 percenta na 40,7 miliardy eur. Vývoz klesol o 12 percent na 69,4 miliardy eur. Počet áut dovezených z Číny stúpol o 52,8 percenta na viac než 708-tisíc.
Brusel to začína riešiť. Európska komisia preveruje, či v odvetviach vrátane strojov a chemikálií nenastal náhly nárast dovozu. Ak by sa potvrdil, mohla by zaviesť kvóty. Tlačí na to aj Nemecko.
