Filip Kuffa by urobil najlepšie, keby sa na Petra Pellegriniho sťažoval Ústavnému súdu
Filip Kuffa by urobil najlepšie, keby sa na Petra Pellegriniho sťažoval Ústavnému súdu
Prezident Peter Pellegrini požiadal premiéra Roberta Fica, aby prehodnotil návrh na vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia a poslal mu do paláca inú nomináciu. Dôvodom má byť riziko, že Kuffa môže byť obvinený v trestnom stíhaní, ktoré môže s vysokou pravdepodobnosťou sčasti súvisieť s výkonom jeho funkcie štátneho tajomníka.
„Nebol by to dobrý signál pre stabilitu tejto krajiny a nebol by to dobrý signál pre občanov Slovenskej republiky, u ktorých sa musíme snažiť postupne zvyšovať dôveru vo verejné inštitúcie,“ tvrdí prezident. „Ja viac detailov nemám a ani nemôžem mať, ale problémom treba predchádzať a treba ich predvídať,“ dodal.
Pellegrini zdôraznil, že to nie je rozhodnutie o nevymenovaní, pretože sa musí hýbať len v rámci svojich ústavných právomocí. „Bude teraz na predsedovi vlády Slovenskej republiky, ako sa vysporiada s týmto mojím návrhom,“ hovorí prezident. Fica len upozorňuje na okolnosti.
Ústavní právnici sa zhodujú, že prezident nemusí automaticky vymenovať každého kandidáta na ministra, ktorého navrhne premiér. „Hlava štátu nie je návrhom predsedu vlády bezpodmienečne viazaná, teda hlava štátu môže odmietnuť návrh predsedu vlády na vymenovanie alebo odvolanie člena vlády,“ tvrdí ústavný právnik Vincent Bujňák. Podobný názor má aj Radoslav Procházka. „Povinnosť prezidenta spočíva v povinnosti sa návrhom predsedu vlády na menovanie alebo odvolanie jej členov zaoberať, ale vyhovieť takému návrhu hlava štátu nemusí,“ píše v knihe Kráľ otec.
Hlava štátu však nesmie postupovať svojvoľne a musí k tejto možnosti pristupovať veľmi zdržanlivo. Ako hovorí ústavný právnik Marián Giba, dôvody na nevymenovanie musia byť veľmi vážne a musia súvisieť s povinnosťou hlavy štátu zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.
Nekonkrétna možnosť, že Kuffa bude obvinený, podľa Bujňáka nestačí. Dokonca by nemuselo stačiť, ani keby bolo obvinenie už vznesené. „Tu je na mieste väčšia opatrnosť a zdržanlivosť, lebo vznesenie obvinenia ešte neznamená, že človek daný trestný čin aj spáchal,“ vysvetľuje Bujňák. „Prezumpciu neviny vie vyvrátiť len súd cez právoplatné rozhodnutie vydané v spravodlivom procese,“ dodáva ústavný právnik.
Keď predseda parlamentu Pellegrini odišiel v júni 2024 do Prezidentského paláca, vedením Národnej rady bol dočasne poverený Peter Žiga, v tom čase obvinený z podplácania. Obvinenie mu zrušili až v septembri. Druhú najvyššiu ústavnú funkciu tak ako obvinený vykonával päť mesiacov.
V kauze úplatku 150-tisíc eur v škatuli od šampanského, ktorý mal Michal Suchoba odovzdať Miroslavovi Výbohovi, Pellegrini v prípade vypovedal iba ako svedok a nikdy nebol obvinený. Prijatie úplatku poprel.
Vincent Bujňák prezidentov postup z ústavnoprávneho hľadiska víta. Existuje totiž šanca, že sa prípad dostane pred Ústavný súd, ktorý jednoznačne určí, či a za akých podmienok má prezident možnosť nomináciu na ministra odmietnuť.
Filip Kuffa priznal, že Robert Fico ho odhováral od toho, aby chcel byť ministrom a povedal mu „nejaké negatíva v súvislosti s nomináciou“. Tomáš Taraba zase radil ľuďom, aby stavili celý majetok na to, že Kuffa ministrom nebude.
Od Michala Kováča, ktorý v roku 1994 nevymenoval Ivana Lexu za ministra pre privatizáciu napriek naliehaniu Vladimíra Mečiara, ešte žiadny prezident neodmietol oficiálny návrh premiéra. Keď Zuzana Čaputová nevymenovala Rudolfa Huliaka v roku 2023 alebo Andrej Kiska päť rokov predtým odmietol Jozefa Ráža mladšieho, bolo to v čase, keď premiér ešte nebol vymenovaný.
Jediným spôsobom, ako by sa mohli k tejto veci vyjadriť ústavní sudcovia, by tak mohla byť ústavná sťažnosť Filipa Kuffu proti postupu prezidenta. Fico by sa báť nemusel – aj keby súd rozhodol v Kuffov prospech, jeho náhradník by mu ministerské kreslo uvoľniť nemusel.
