Režisérka o STVR: Mrzí ma, ako vyhodili ľudí bojujúcich za novinárske princípy
Režisérka dokumentu o STVR: Mrzí ma, akým spôsobom vyhodili ľudí, ktorí bojovali za novinárske princípy
Režisérka Sára Prokopová zachytila v dokumente Preladenie do života dramatické zmeny vo verejnoprávnom médiu očami samotných zamestnancov. Zatiaľ čo verejnosť sledovala premenu RTVS na STVR najmä z novinových titulkov, režisérka stála s kamerou priamo v centre diania. Vytvorila časozberný dokument, ktorý zvnútra a v reálnom čase zachytáva boj zamestnancov o nezávislosť verejnoprávneho média.
Film vznikal na vysokej škole a neskôr ho prebrala producentka Tereza Tokárová. Tvorcovia sa rozhodli odpremiérovať ho na Slovensku pred parlamentnými voľbami na festivale Jeden svet, o týždeň neskôr ho uvedú na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava.
Režisérka uviedla, že pred nakrúcaním nerobila obšírnu rešerš. Pôvodný námet opustila a začala pozorovať situáciu v televízii a rozhlase. Od začiatku chcela príbeh prerozprávať cez ľudí, ktorí prostredie dôverne poznajú. Tak sa dostala k štrajkovému výboru, ktorý v inštitúcii vznikal a znamenal pre ňu symbol rezistencie zvnútra.
Vo filme je fokus upriamený najmä na tri hlavné postavy, zároveň je prítomný celý štrajkový výbor v úlohe kolektívneho hrdinu. Režisérka chcela ukázať pestrosť prostredia, že sa téma netýka len spravodajstva. Spomína Rozáliu Vlaskovú z Rádia Junior, Vladimíra Amricha aj Ivana Bradu, ktorý robí investigatívnu žurnalistiku desaťročia a čelil vyhrážkam aj urážkam.
Podľa režisérky v inštitúcii zostali Ivan Brada a Marta Jančkárová. Mrzí ju, akým spôsobom ľudí vyhodili. Uviedla, že ak má človek odísť, mal by dostať logické zdôvodnenie, prečo už nezapadá do vízie vedenia. Považuje za slušné poďakovať im za dlhoročnú prácu pre inštitúciu.
Režisérka sa vyjadrila aj k blízkym vzťahom s členmi štrajkového výboru. Keby im nebola tak blízko, nepustili by ju do osobného priestoru a film by vyzeral inak. Blízkosť jej umožnila pochopiť ich pocity.
Prvá verzia filmu skončila pri zvolení Martiny Flašíkovej. Následne sa začalo hromadné prepúšťanie. Keďže väčšina protagonistov bola vyhodená, režisérka išla z Prahy do Bratislavy nakrúcať protesty a ich odchody. Vyhodenie protagonistov sa stalo prirodzenou pointou a koncom filmu.
Na otázku, či film môže odvysielať Slovenská televízia, odpovedala, že by ho odvysielali vtedy, ak by tam boli ľudia, ktorým na tom záleží. Uviedla, že Česká televízia film pred dvoma dňami schválila na rade a dúfajú, že ho naozaj odvysielajú.
K reakcii vedenia inštitúcie uviedla, že tvoriť začala ešte za pôvodného vedenia RTVS a mala potvrdenie o nakrúcaní v priestoroch televízie aj rozhlasu. Keďže STVR je právny nástupca, povolenie považovala za platné. Jej prítomnosť na stretnutiach štrajkového výboru s vedením bola vždy vopred ohlásená. Dodala, že nie je konfrontačný typ a chcela sledovať, ako štrajkový výbor komunikuje s vedením a politikmi.
Okrem festivalov má film premiéru v Jihlave v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festivale v Sarajeve vyhrali distribučnú cenu DAFilms v rámci Talents from the East, čo garantuje trojročnú distribúciu na streamovacej platforme DAFilms. Tvorcovia riešia aj kinodistribúciu a prípadné odvysielanie v Českej televízii. Režisérka pôvodne uvažovala aj o zavesení filmu voľne na YouTube. Nad komerčnými televíziami zatiaľ nerozmýšľali.
