Prevencia šetrí milióny. Slovensko má tisíce pacientov s preležaninami

Preležaniny ako časovaná bomba v zdravotníctve

Starostlivosť o ťažko chorých sa stále viac presúva z nemocníc na rodiny. Preležaniny nepredstavujú len utrpenie pre pacientov, ale aj finančnú záťaž pre zdravotný systém.

Juraj zo západného Slovenska bol minulý rok v poslednom štádiu rakoviny hrtana. Zlyhávala mu motorika a dlhodobo bol pripútaný na lôžko. Jeho manželka Elena sa rozhodla, že ho doopatruje doma. Okrem neustálych veľkých bolestí, ktorými trpel, sa však pridal aj ďalší častý problém ležiacich pacientov – preležaniny.

„Snažila som sa ich dezinfikovať a ošetrovať presne tak, ako ma naučili v mobilnom hospici,“ hovorí dnes 65-ročná Elena. „Bolo to obrovské trápenie pre nás oboch,“ opisuje posledné týždne pred Jurajovou smrťou. Aj ministerstvo zdravotníctva priznáva, že dekubity sú v klinickej praxi problémom s najvyššou prioritou a môžu viesť až k život ohrozujúcim stavom.

O pacientov s dekubitmi sa pritom stará čoraz viac domácností, pretože starostlivosť o nich sa presúva do domáceho prostredia. Kým v roku 2015 úrady evidovali 372-tisíc domácich návštev, v roku 2024 ich bolo už 585-tisíc. Až deväť z desiatich takýchto výjazdov realizujú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Zároveň zaúčajú rodinných príslušníkov, ktorí vykonávajú väčšinu domácej starostlivosti, ako sa o preležaniny starať.

Čo hovoria čísla

Dekubity predstavujú na Slovensku dlhodobý a závažný problém nielen v domácom prostredí, ale aj pri hospitalizáciách či v domovoch sociálnych služieb. Žije s nimi približne 11- až 12-tisíc pacientov a každý rok pribúda šesť- až sedemtisíc nových prípadov. Odborníci však naznačujú, že štatistiky skresľujú realitu.

„Z dát vyplýva, že až 86 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo dekubity ako vedľajšiu diagnózu u menej ako jedného percenta hospitalizácií pacientov vo veku nad 50 rokov,“ upozorňuje riaditeľka odboru zdravotných analýz pri ministerstve zdravotníctva Veronika Rybanská.

V porovnaní s medzinárodnými údajmi takto nízke číslo ukazuje na výrazné podhodnotenie výskytu dekubitov v slovenských nemocniciach. Znamená, že údaje nemusia ukazovať skutočný rozsah problému. Podľa ministerstva sú preležaniny záťažou pre pacientov všetkých vekových kategórií, čo spôsobuje komplikácie ako diskomfort, bolesť a zníženú kvalitu života.

Prevencia je lacnejšia

Okrem ľudského utrpenia majú preležaniny aj významné ekonomické dôsledky. Liečba dekubitov v počiatočných štádiách môže byť päť- až desaťkrát menej nákladná ako liečba pokročilých prípadov. Vyplýva to z novej analýzy Inštitútu zdravotných analýz (IZA). Zanedbaná preležanina si totiž neskôr vyžaduje chirurgické zákroky, opakované hospitalizácie a náročnú domácu či ústavnú starostlivosť.

„Liečba vzniknutých dekubitov je napriek množstvu moderných druhov materiálov určených na lokálne ošetrovanie často náročná, zdĺhavá, spojená s komplikáciami a nie vždy vedie k úplnému vyliečeniu,“ píše autorský kolektív lekárov z rôznych bratislavských nemocníc v odbornom článku o liečbe preležanín.

„Dekubity v klinickej praxi znamenajú predovšetkým ošetrovateľský problém s vysokou prioritou, pričom prevencia ich vzniku je všeobecne považovaná za najúčinnejšiu metódu,“ uvádza rezort zdravotníctva v jednom zo zverejnených dokumentov o dekubitoch.

Chýba základ

Odborníci však upozorňujú, že v systéme chýba kontinuita. Prevencia a liečba si vyžadujú úzku spoluprácu nemocníc, domácej starostlivosti, sociálnych zariadení aj rodiny pacienta.

„V prvom rade je potrebné včas identifikovať pacientov ohrozených vznikom dekubitov, identifikovať rizikové faktory a dôsledne uplatňovať preventívne opatrenia,“ uviedol docent Marek Čambal, prednosta I. chirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava a prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán.

„Ak už dekubit vznikne, liečba musí byť správne nastavená a kontinuálna,“ dodáva Čambal. Pacient potom často prichádza do nemocnice s dekubitom, ktorý vznikol alebo sa zhoršil v domácom prostredí, pričom komplexná a včasná starostlivosť dokáže zabrániť vzniku preležanín až v 90 percentách prípadov.

Manuál pre rodinu

Okrem pravidelného polohovania a používania antidekubitných pomôcok pomáha v prevencii zvýšená hygiena, kvalitná výživa a dostatočná hydratácia. „V niektorých prípadoch sa dekubity objavujú aj napriek tomu, že sú dodržiavané všetky preventívne opatrenia,“ hovorí Beáta Grešš Halász zo Slovenskej spoločnosti pre ošetrovanie otvorených rán.

Odborníci zdôrazňujú, že pri prevencii preležanín v domácom prostredí zohráva kľúčovú úlohu aktívny prístup rodiny. Dekubity pritom môžu vzniknúť na ktoromkoľvek mieste tela pacienta. Príbuzní by však mali pravidelne kontrolovať najviac ohrozené miesta na tele pacienta, najmä krížovú kosť, päty a lakte. Dôležité je polohovať imobilných pacientov a v prípade spozorovania prvých príznakov poškodenia kože je dôležité ihneď vyhľadať odbornú pomoc.