Agentúra potvrdila Slovensku rating na najnižšej úrovni za dekádu

Agentúra potvrdila Slovensku rating na najnižšej úrovni za dekádu

Standard & Poor’s potvrdila Slovensku rating na najnižšej úrovni za dekádu

Ratingová agentúra Standard & Poor’s ponechala Slovensku rating bez zmeny na úrovni „A“. Ten krajine udelila už v apríli, keď ho znížila z „A+“. Ide tak o najnižšie hodnotenie od tejto agentúry od roku 2014.

Agentúra dvakrát ročne zverejňuje hodnotenie, ktoré slúži ako dôležitý zdroj informácií pre veriteľov poskytujúcich Slovensku pôžičky prostredníctvom nákupov štátnych dlhopisov. Jesenné hodnotenie dopadlo podľa očakávaní – agentúra nezmenila známku ani nevarovala, že by v blízkej budúcnosti mohla pristúpiť k zmene ratingu.

Takýto vývoj sa dal očakávať, keďže agentúra už v apríli uviedla, že neočakáva výraznejšiu konsolidáciu zo strany vlády v predvolebnom období. Vtedy poukázala na štedré sociálne dávky, zvýšený tlak na armádne výdavky a blížiace sa voľby, ktoré mali viesť k zníženiu konsolidačného úsilia.

Slovensko má od renomovanej agentúry šiestu najlepšiu známku, čo je zároveň dva stupne nad neinvestičným pásmom. Rating od Standard & Poor’s je nastavený o jeden stupeň vyššie, ako ratingy ďalších dvoch top agentúr: Fitch a Moody’s.

Parlament minulý týždeň schválil rozpočet s deficitom 4,94 percenta, čo je druhý najvyšší deficit v tomto období. V porovnaní s aktuálnym rokom, kedy by vláda mala hospodáriť so schodkom okolo 4,4 percenta, ide o medziročné zhoršenie v bilancii verejných financií.

Na viacero problémov v rozpočte poukázali vo svojom hodnotení aj analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vláda pri schvaľovaní rozpočtu zrejme porušila ústavné príkazy a úplne sa vzdala snahy ozdraviť verejné financie, skonštatovala RRZ.

Slovenské verejné financie ťaží nielen narastajúci celkový dlh štátu, ale aj rastúce náklady na jeho financovanie. Aktuálne sa výnos na kľúčovom, 10-ročnom dlhopise pohybuje vysoko nad hranicou štyroch percent. Nad touto métou sa úroky pohybovali dočasne počas pandémie a predtým v časoch európskej dlhovej krízy.

Rastúce úroky znamenajú, že štát míňa viac na splátky za predchádzajúce pôžičky. Kým v roku 2024 boli náklady na obsluhu dlhu zhruba 1,2 miliardy eur, v budúcom roku to má byť viac ako dvojnásobok, teda 2,4 miliardy eur.

Práve hodnotenia ratingových agentúr hovoria veriteľom, aká je pravdepodobnosť, že krajina nebude dokázať splácať svoje záväzky. Investori podľa ratingov a ďalších faktorov nastavujú aj svoje požiadavky na výnosy, keď nakupujú dlh krajín. Čím nižší rating, tým vyšší úrok si obvykle pýtajú v porovnaní s inými bezpečnejšími dlžníkmi, ako je napríklad Nemecko.