Politika Erik 25 októbra, 2026 0 Comments

Blanár v Moskve: spojenci šokovaní, Bratislava v hre o ruských špiónov

Blanár rokuje v Moskve, spojenci sú znepokojení

Cesta ministra zahraničných vecí Juraja Blanára do Moskvy vyvolala otázky medzi európskymi spojencami. Podľa Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky cestuje minister bez európskeho poverenia a posilňuje tým ruský vplyv. Pre spojencov v EÚ a NATO je to podľa neho signál, že sa na Slovensko v čase krízy nedá spoľahnúť.

Havlíček to uviedol v rozhovore pre Aktuality.sk, v ktorom hodnotil aj širšie súvislosti rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa jeho slov sa očakáva trojstranné rokovanie Moskva – Washington – Kyjev, pričom sa predtým hovorilo aj o formáte Rusko – Čína – Spojené štáty.

Witkoffove slová o Putinovi vyvolali kritiku

Havlíček reagoval aj na vyhlásenie amerického vyjednávača Stevea Witkoffa, ktorý po stretnutí s Vladimirom Putinom označil ruského prezidenta za „súcitného“. Podľa Havlíčka bol výrok absolútne nevhodný v kontexte pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá. Witkoff podľa neho reagoval na prepustenie 74-ročného Američana z ruského väzenia.

Witkoffove slová vyvolali nevôľu aj v americkom Senáte, kde Putina označili za bezohľadného vraha. Havlíček za tým vidí preskupovanie síl pred novembrovými voľbami do Kongresu. Ruská strana sa podľa neho snaží situáciu využiť a presadzovať svoje ciele – odstránenie Volodymyra Zelenského, neutralizáciu Ukrajiny a získanie bezpečnostných záruk.

Pauza v sankciách a tlak na Ukrajinu

Havlíček sa vyjadril aj k 60-dňovej pauze v sankciách na ruskú naftu a diesel. Je presvedčený, že Donald Trump chcel urobiť gesto smerom k voličom. Upozornil pritom na paradox: Ukrajina presnými údermi vyradila z prevádzky až polovicu ruských rafinérií, preto musí Rusko palivá dovážať. Spojené štáty pritom diesel samy vyvážajú a globálne ceny palív podľa neho ovplyvňuje najmä situácia okolo Iránu a Hormuzského prielivu.

Podľa Havlíčka Trump dostáva Putina z medzinárodnej izolácie, čo označil za najhorší aspekt celého procesu. Poukázal na kontrast s Európskou úniou, ktorá v rovnakom čase sprísnila sankčný zoznam o 1600 nových mien a subjektov.

Obmedzovanie Starlinku a spravodajských dát

Havlíček potvrdil, že spomalenie systému Starlink zo 450 na 160 dronov nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie americkej administratívy. Rovnako podľa neho pôsobilo aj niekoľkodňové zastavenie poskytovania spravodajských informácií o letiacich ruských raketách. Európa podľa neho nedisponuje satelitnou sieťou ani kapacitami, aby dokázala USA plnohodnotne nahradiť.

Zelenskyj deklaruje pripravenosť na rokovania a pripúšťa zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa však vzdať nehodlá. Podľa Havlíčka Rusko sa nikam neponáhľa, čaká na zimné mesiace a pripravuje sa na útoky proti ukrajinskej energetickej a kritickej infraštruktúre.

Vojnový rozpočet a vyčkávanie Kremľa

Rusko podľa Havlíčka navýšilo vojnový rozpočet o 33 percent na 180 miliárd dolárov. Kremeľ je presvedčený, že drží karty v rukách a dokáže ekonomicky fungovať ešte dlhý čas. Vyčkáva pritom na kľúčové momenty v USA aj v Európe, vrátane májových prezidentských volieb vo Francúzsku.

Európska únia podľa Havlíčka zakladá špeciálnu skupinu vyjednávačov, v ktorej pôsobia fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre, talianska premiérka Giorgia Meloniová a český prezident Petr Pavel. Ide podľa neho o formát, ktorý Európa nevyhnutne potrebuje.

Slovensko na opačnom póle

Havlíček uviedol, že Slovensko dnes na politickom spektre stojí na opačnom póle a medzi európskymi spojencami požíva najnižšiu úroveň dôveryhodnosti. Pripomenul výroky premiéra Roberta Fica o nerešpektovaní záväzkov v rámci článku 5 o kolektívnej obrane. Prezident Peter Pellegrini sa voči týmto vyhláseniam vymedzil a označil ich za zásadné až zrádne.

Cesty Fica a Blanára do Moskvy podľa Havlíčka podkopávajú jednotu spojencov, keďže nejazdia s európskym mandátom ani poverením dohodnutým s partnermi. Slovensko sa tým podľa neho výrazne izoluje.

Obavy z ruskej prítomnosti v Bratislave

Na otázku, či sa Bratislava môže stať novým centrom pre ruskú komunitu a diplomatov s rizikom voľného cestovania po Schengene, Havlíček odpovedal kladne. Kremeľ si podľa neho po komplikáciách v Budapešti hľadá nových spojencov. V Európe sa orientuje na dvoch politikov – slovenského premiéra Roberta Fica a bulharského prezidenta Rumena Radeva.

Európske štáty však majú podľa neho mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v schengenskom priestore.