Slovenka vymenila kariéru za život pri Čiernom mori, hoci príbuzní nesúhlasili

Príbuzní ho nechceli, no ona riskovala: Slovenka vymenila kariéru za život pri Čiernom mori

Valika Holinková pochádza z východného Slovenska, no vo Varne na pobreží Čierneho mora žije už 26 rokov. Do Bulharska sa dostala cez manželstvo s plavčíkom Lubenom, ktorého spoznala na letnej dovolenke v Albene. „Mala som 32 rokov a bol už najvyšší čas založiť si rodinu. Keďže sa mi to na Slovensku nedarilo, zo žartu som si vravela, že skúsim hľadať manžela v zahraničí,“ usmieva sa.

Vtedajšiu situáciu v Bulharsku opisuje ako šok. „Keď sme si na Slovensku mysleli, že sme na tom zle, stačilo sa prísť pozrieť do Bulharska,“ hovorí. Krajina koncom 90. rokov zažívala hlbokú krízu po zmene režimu, s rozbitými cestami a surovou kriminalitou. „Vnímala som to tak, že keď niekoho držíte dlho na reťazi a zrazu ho pustíte, nevie sa vmestiť do kože,“ porovnáva s vývojom na Slovensku.

Z bohémy do izolácie

Na Slovensku sa živila slovom – pracovala ako novinárka v košickom Korzári, začínala v kultúrnej rubrike a neskôr sa venovala kriminálnym témam. Po presťahovaní do Bulharska sa ocitla v izolácii na vidieku. Najprv žili s manželom u jeho rodičov, neskôr sa presťahovali do dedinky Kičevo asi desať kilometrov od Varny. „Nemala som už silu riešiť dilemu, či sa vrátiť na Slovensko. Museli sme zostať,“ spomína na prvé mesiace.

Bulharčinu sa napokon naučila tak dobre, že si spravila aj prekladateľský kurz. Aj keď Bulhari podľa nej pôsobia na prvý pohľad chladne, len čo si niekoho pustia k telu, sú veľmi srdeční a pohostinní. „Bulhar vybrakuje celú chladničku. Stále má niečo uvarené, pripravenú zeleninu, mäso a ak treba, siahne aj po zaváraninách,“ vymenúva.

Nová práca a zmeny v krajine

Keď syn začal chodiť do škôlky, Valika si začala hľadať novú prácu. Začínala ako sprievodkyňa pre slovenských a českých turistov, neskôr 16 rokov pracovala ako delegátka. „V Bulharsku má profesia delegáta veľký rešpekt, je vnímaný ako oficiálny zástupca cestovnej kancelárie a manažéri hotelov či dopravy sa k nemu správajú s úctou,“ opisuje. Všetko sa zmenilo, keď sa zrušili priame charterové lety do Varny a lietalo sa už len do Burgasu. Dnes už 12 rokov pracuje ako konateľka firmy v energetike a stará sa o papierovanie a dokumentáciu z domu.

Vstup do Európskej únie v roku 2007 Bulharsku podľa nej veľmi pomohol. „Úplne sa zmenila vizáž krajiny. Opravili sa cesty, staré budovy a príchod zahraničných supermarketov priniesol inú kultúru predaja,“ vymenúva. Krajina však stále zápasí s odvrátenou tvárou transformácie – prechádza neustálou politickou krízou a najcitlivejšou témou zostáva zdravotníctvo a vysoká korupcia.

Návrat do rodnej krajiny Valika už neplánuje, hoci sa kedysi túžila vrátiť na východ Slovenska. Priznáva však, že je hrdá na to, odkiaľ pochádza, a vždy pyšne hovorí, že je Slovenka. „Dnes som tu naozaj spokojná, máme pekný život. Je to tu vlastne taká rozprávková krajina s úžasnou históriou, o ktorej sa veľa nehovorí,“ dodáva.