Už nejde len o Kuffu. Pellegrini si chce posilniť moc

Už nejde len o Filipa Kuffu. Peter Pellegrini si chce posilniť svoju moc

Prezident Peter Pellegrini sa pri riešení situácie okolo nominácie Filipa Kuffu na ministra životného prostredia neobmedzil len na rozhodovanie o tom, či kandidáta vymenuje, ale rozhodol sa obrátiť na Ústavný súd. Ten by mal v konaní o výklade ústavy stanoviť rámec pre prezidenta pri sporoch medzi hlavou štátu a predsedom vlády pri menovaní členov vlády.

Pellegrini zdôraznil, že ako priamo volený najvyšší ústavný činiteľ nemá byť v týchto otázkach len „poštárom, ktorý orazítkuje akýkoľvek návrh predsedu vlády“, a pripomenul, že má silnejší mandát ako všetky strany vládnej koalície dokopy. Podľa jeho slov by vyžadovať od prezidenta bezmyšlienkové vymenovanie navrhovaného kandidáta znamenalo vyžadovať výkon mandátu prezidenta čisto len strojovo.

Zásterka na nevymenovanie Kuffu sa tak podľa dostupných informácií zmenila na skutočný spor, a to aj v ústavnej rovine. Predseda vlády Robert Fico na oficiálny list prezidenta odpovedal len cez sociálne siete a v podstate mu odkázal, že ho nemusí počúvať a dôležité je len to, čo chce Andrej Danko.

Otázne je, či Ústavný súd návrh vôbec prijme na ďalšie konanie. Podľa emeritného predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka ide v tomto prípade o spor medzi predsedom vlády, ktorý podáva návrh na vymenovanie kandidáta, a prezidentom, ktorý o tomto návrhu rozhoduje. Predseda vlády a hlava štátu sa však nemôžu stať účastníkmi sporu o výklad ústavy – spor by musel prebiehať medzi prezidentom a vládou, nie jej predsedom.

Iní ústavní právnici by takýto spor uvítali. Vincent Bujňák z Univerzity Komenského ešte po prvom prezidentovom vyhlásení, že Kuffu zatiaľ nevymenuje, uviedol, že od roku 1993 sa táto téma neustále vracia a teraz je ideálna príležitosť, aby sa dostala na Ústavný súd v konaní, v ktorom bude môcť povedať, či prezident takéto mantinely má, alebo nie. Bujňák však čakal, že konanie o výklade ústavy iniciuje vláda, ktorá by tvrdila, že prezident si nesprávne vykladá ústavu.

Ak by Ústavný súd návrh prijal, podľa dostupných informácií by to bolo najlepšie možné riešenie, keďže táto otázka dodnes nie je spoľahlivo vyriešená a aj v právnej vede sú na ňu rôzne názory. Podľa Pellegriniho návrhu to však vyzerá tak, že si chce zásadne posilniť svoju moc.

Prezident navrhuje, aby Ústavný súd skonštatoval, že prezident môže kandidáta nevymenovať aj „z dôvodov závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie člena vlády“. Žiada teda to isté, čo Ústavný súd ešte v roku 2012 umožnil prezidentovi pri odmietnutí vymenovania generálneho prokurátora. Ivan Gašparovič na základe tohto nálezu nevymenoval riadne zvoleného Jozefa Čentéša.

Ak by to isté Ústavný súd dovolil aj teraz, otvorilo by to dvere neustálym sporom medzi prezidentom a premiérom o vymenovanie ktoréhokoľvek ministra a možnosti prezidenta robiť premiérovi „zle“ by sa výrazne posilnili. Gašparovič vtedy veľmi pomohol Robertovi Ficovi – Čentéša nevymenoval tak dlho, až sa zmenila vláda a Smer si po oficiálnom odmietnutí vymenovania zvolil vlastného kandidáta.

Keď senát Ústavného súdu v decembri 2014 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove práva, pretože nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, skonštatoval, že „nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, t. j. prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami“.

Rozdiel je v tom, že Čentéš bol volený parlamentom a Kuffa nie. No ak by Ústavný súd prezidentovi vyhovel, fakticky by tým rozšíril jeho právomoci bez zmeny ústavy. Ústavný súd však nesmie hľadieť na mená a musí nájsť všeobecne platné pravidlo. Ide o právnu, politickú a morálnu dilemu, ktorá nemá jednoznačne správne riešenie.