Nezvyčajne tichá obloha. Ulice bombardovaného Chersonu ožili po zastavení paľby v Oleškách
Cherson zažíva po mesiacoch ticho, prímerie v Oleškách otvorilo cestu k evakuácii
Južoukrajinské mesto Cherson zažilo v uplynulých dvoch dňoch nezvyčajné ticho. Rusko a Ukrajina sa po mesiacoch rokovaní dohodli na humanitárnej misii na evakuáciu mesta Olešky, ktoré je od Chersonu vzdialené približne deväť kilometrov. S dohodou prišiel aj dočasný pokoj zbraní.
Olešky na okupovanom ľavom brehu Dnepra čelili už niekoľko mesiacov mimoriadnej potravinovej kríze. Dohoda, ktorú sprostredkovali vyjednávači Trumpovej administratívy krátko pred voľbami do Kongresu, 27. októbra zastavila paľbu nielen nad samotným mestom, ale aj v jeho širšom okolí.
Z Chersonu, kde napriek každodennému ruskému ostreľovaniu stále žijú desaťtisíce ľudí, tak prichádzajú na tamojšie pomery nezvyčajné správy. Po uliciach sa prechádzajú obyvatelia, ktorí si užívajú, že sa nemusia ukrývať pred dronmi a mínometnou paľbou. Do mesta smerujú rodáci, ktorí by sa za iných okolností báli po tamojších cestách vôbec cestovať autom.
Pracovníci technických služieb odhrabávajú z ulíc napadané lístie a miestni dôchodcovia sa neboja nastúpiť do maršrutiek, na ktoré zvyknú poľovať ruskí piloti dronov. „Cítim sa slobodná. Idem do práce a slobodne dýcham. Na ulicu vyšli ľudia. Objavila sa akási radosť. Možno dá Boh a všetko sa skončí,“ povedala obyvateľka Chersonu Sofija.
„Ľudia v Chersone jednoducho zabudli, čo je to ticho. Teraz sa snažia nejako sa vrátiť do starých koľají,“ uviedol hovorca miestnych hasičov Mykola Bucula. Potvrdil, že po vyhlásení prímeria utíchlo ostreľovanie a z oblohy zmizli drony. Technické služby zároveň využívajú pokoj zbraní na rýchlu opravu poškodenej elektrickej siete či vodovodov.
„Rozprávam sa s priateľmi a hovoria mi: stále čakáš, že sa každú chvíľu objaví dron. Nechce sa nám veriť, že je naozaj pokoj. Živíme veľkú nádej, že by sa to mohlo rozšíriť na celý front,“ dodal Bucula. Podľa ukrajinských predstaviteľov by prímerie v Oleškách malo platiť do 1. novembra.
Z Ruska cez Bielorusko domov na Ukrajinu
Z Olešiek by sa už v najbližšom čase mali postupne evakuovať ľudia, ktorí v uplynulých mesiacoch čelili mimoriadnej humanitárnej kríze. Front Olešky prakticky odrezal od dodávok potravín či liekov a tí, ktorí sa rozhodli pešo prejsť do najbližšieho mesta, museli riskovať prechod cez zamínové cesty pod hrozbou dronov.
Nákup potravín obyvateľom mesta, v ktorom podľa odhadov zostávalo okolo 1700 ľudí vrátane niekoľkých desiatok detí, sťažovala aj ťažká ekonomická situácia. Ľudia tak zostávali odkázaní na to, čo vypestovali v miestnych sadoch, ulovili alebo našli v komorách susedov, ktorí odišli z mesta. Ukrajinskí dobrovoľníci upozorňovali aj na rabovanie zo strany ruských vojakov.
Zatiaľ nie je oficiálne známa trasa ani to, koľko ľudí by malo z Olešiek vycestovať po bezpečnom koridore. Podľa stanice Deutsche Welle by ich malo byť okolo tisíc. Dokumenty zverejnené stanicou Fox News naznačujú, že obyvateľov okupovaného mesta by mali evakuovať cez Krym na ruské územie.
V dokumentoch sa uvádza, že tí ľudia, ktorí si budú želať vrátiť sa na Ukrajinu, 31. októbra zamieria vojenským lietadlom z letiska v ruskej Anape spolu s ukrajinskou delegáciou do bieloruského Homeľa. Odtiaľ sa obyvatelia Olešiek dostanú do vlasti.
V Chersone ticho, v Kramatorsku peklo
Zatiaľ čo si obyvatelia Chersonu a jeho okolia môžu oddýchnuť vďaka lokálnemu prímeriu, iné ukrajinské mestá pri fronte stále čelia tvrdej ruskej paľbe. Rusi v uplynulých týždňoch letecky intenzívne bombardujú Sloviansk a Kramatorsk v Doneckej oblasti, dronmi vypaľujú byty v panelákoch.
Podľa miestnych obyvateľov ruská armáda každý deň zhodí na Kramatorsk aj pätnásť bômb. V meste už tri týždne netečie voda, ľudia čelia niekoľkodňovým výpadkom elektriny. Od 1. novembra sa v Kramatorsku a priľahlom okrese sprísňuje zákaz vychádzania – ľudia sa budú môcť na uliciach pohybovať len päť hodín denne, od 11. do 16. hodiny.
Mestská doprava je vyradená z prevádzky už od 8. októbra, keď ruský útok na dva autobusy MHD pripravil o život 33 obyvateľov. Krátke časové okno tvrdo zasiahne do každodenného života ľudí, ktorí sa potrebujú dostať za potravinami, vodou či lekárom. Presúvanie sa po meste pritom sprevádza obrovské riziko – v meste počuť neustály bzukot ruských dronov.
Podľa odhadov zostáva v Kramatorsku a Sloviansku žiť dokopy okolo 30-tisíc civilistov, prevažne starých ľudí.
