Spor o víťaza volieb v Kežmarku a Žilinkov odkaz Ficovi
Spor o víťaza volieb v Kežmarku aj Žilinkov odkaz Ficovi (denný výber)
Dnešnému dňu nechýbali ani pochybnosti o transakčnej dani či varovania pred ústupom od demokracie.
Ján Ferenčák odmieta uznať prehru v Kežmarku, obracia sa na Najvyšší správny súd
V Kežmarku sa po komunálnych voľbách rozvinul ostrý spor o odovzdanie moci. Novozvolený primátor Marek Hovaňák tvrdí, že odchádzajúce vedenie mesta s ním nekomunikuje a brzdí preberanie úradu, hoci do funkcie má nastúpiť najneskôr do 30 dní od volieb. Hovaňák upozorňuje na potrebu okamžitého prístupu k zmluvám, projektom a finančným výkazom mesta.
Voľby boli mimoriadne tesné: Hovaňák získal 1 792 hlasov, doterajší primátor Ján Ferenčák 1 710. Rozdiel 82 hlasov sa stal základom pre Ferenčákovu žalobu na Najvyšší správny súd, ktorou žiada preverenie zákonnosti hlasovania, sčítania hlasov aj celého priebehu volieb. Tvrdí, že koná aj na základe pochybností a podnetov od obyvateľov.
Kľúčovým bodom sporu je situácia okolo sídliska Juh, kde si časť obyvateľov po zmene katastrálnej hranice nestihla upraviť trvalý pobyt. Niektorí tak podľa Ferenčáka nemohli hlasovať v Kežmarku, hoci tam reálne bývajú. Súd má na rozhodnutie 90 dní.
Putin bol vraj odhodlaný použiť atómovú bombu
Podľa informácií denníka Financial Times mal byť Vladimir Putin na začiatku marca 2022 po neúspechu útoku na Kyjev v stave, keď údajne zvažoval použitie malej taktickej atómovej bomby proti Ukrajine. Varovanie sa malo dostať k americkému právnikovi a investorovi Richardovi Connovi, ktorý mal kontakty v Rusku. Následne sa vraj neoficiálnou cestou podarilo do Moskvy doručiť odkaz, že Západ sa nechystá Putina zvrhnúť ani zničiť Rusko.
Maroš Žilinka rázne odmieta Ficove tvrdenia
Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol tvrdenia premiéra Roberta Fica, podľa ktorých medzi nimi mala prebehnúť ostrá výmena názorov o darovaní stíhačiek Ukrajine. Žilinka uviedol, že sa na túto tému s premiérom vôbec nerozprával a že nedošlo ani k žiadnej zmene jeho postoja. Nariadil opätovné preverenie veci a presun vyšetrovania do Trenčína.
Do debaty vstúpil aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď, ktorý tvrdí, že pri darovaní vojenskej techniky konal v súlade so slovenským aj medzinárodným právom. Pripomína, že viaceré úrovne vyšetrovania už dospeli k záveru, že k trestnému činu nedošlo.
Vláda tvrdila, že na zrušenie transakčnej dane nemá peniaze
Koalícia ustúpila od sľubov o zrušení dane z finančných transakcií s argumentom, že výpadok približne pol miliardy eur nemá čím nahradiť. Podľa novej daňovej prognózy Inštitútu finančnej politiky majú byť daňové a odvodové príjmy v roku 2026 vyššie o 755 miliónov eur a v roku 2027 až o 988 miliónov eur. To by podľa analytičky Márie Valachyovej pohodlne pokrylo výpadok po zrušení transakčnej dane.
Sudcovia dvíhajú varovný prst
Združenie Za otvorenú justíciu ostro kritizuje vládny ústavný návrh, ktorý by umožnil presun vybranej skupiny sudcov na Najvyšší správny súd bez štandardného výberového procesu. Podľa sudcov ide o krok, ktorý je zbytočný, neefektívny a ústavne sporný. Združenie tvrdí, že Najvyšší správny súd momentálne ďalších sudcov nepotrebuje, pretože počet nových prípadov klesol a súčasný stav 23 sudcov postačuje.
Slováci strácajú vieru v demokraciu
Nový výskum Fakulty masmédií PEVŠ a agentúry IPSOS ukazuje, že plne funkčnú demokraciu považuje za jednoznačne dôležitú len približne tretina obyvateľov Slovenska. Podľa zistení tvorí konzistentne demokraticky orientovaná skupina 34 percent populácie, zatiaľ čo otvorene autokratickú orientáciu vykazuje 16 percent respondentov. Najväčšiu časť predstavujú ľudia s takzvanou umiernenou autokratickou orientáciou.
Odsúdený paragán opisuje zákulisie vojny v podsvetí
Rozsiahla výpoveď odsúdeného Ivana Beňa približuje, ako sa z vojaka elitného útvaru stal človek zapletený do mafiánskych vojen a vraždy Petra Čongrádyho. Beňo opisuje, že ho do podsvetia vtiahla kombinácia peňazí, prostredia a postupného zúženia možností. Neskôr sa zapojil do sledovania a prípravy atentátov, vrátane úspešnej vraždy sýkorovca Petra Čongrádyho v roku 2004. Po zadržaní začal spolupracovať s políciou, priznal sa a na základe dohody o vine a treste dostal dlhoročný trest väzenia.
