Rekordne drahé voľby do Kongresu USA: Prečo prekonávajú aj prezidentské kampane?
Miliardový súboj o Kongres: Prečo sú tohtoročné americké voľby drahšie ako prezidentské?
Polčasové voľby v Spojených štátoch už dávno nie sú len lokálnym hlasovaním, ale zásadným stretom o smerovanie krajiny, v ktorom sa točia rekordné miliardy dolárov. Dlhoročný zahranično-politický spravodajca Martin Rajec približuje pozadie kampaňových financií, nálady v peňaženkách obyčajných Američanov aj prehlbujúcu sa polarizáciu spoločnosti.
„Donald Trump nie je symptóm, ale výsledok toho, čo sa deje v americkej spoločnosti. Prišiel človek, ktorý Američanom ponúkol jednoduché riešenia na komplikované problémy, no realita ho dobehla,“ hovorí Rajec.
Sú tohtoročné americké midterms len bežným zápasom o kreslá v parlamente, alebo celonárodným referendom o Donaldovi Trumpovi a jeho neobmedzenej moci? Kým prezident s popularitou na historickom dne burcuje voličov na desiatkach mítingov a rozdáva predvolebné šeky, rekordných 54 miliónov hlasov odovzdaných v predstihu naznačuje, že v stávke je úplné zviazanie rúk Bielemu domu.
Polčasové voľby ako vysvedčenie pre prezidenta
V americkom systéme nie je prezident pri polčasových voľbách na volebnom lístku, ľudia však v strede jeho volebného obdobia vystavujú úradujúcemu prezidentovi vysvedčenie. Volí sa všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a jedna tretina Senátu. Funkčné obdobie členov Snemovne reprezentantov je len dvojročné, takže pri každých voľbách sa obmieňa celá snemovňa, ktorá priamo reaguje na konkrétne nálady verejnosti. Senát je konzervatívnejší – zakladatelia Spojených štátov nechceli, aby sa štát kýval ako loď v búrke, preto navrhli obmenu len tretiny senátorov každé dva roky.
Ide teda o systém kontroly výkonnej moci, pričom Senát zabezpečuje väčšiu stabilitu. V minulosti tieto voľby neboli až tak sledované ani finančne dotované. Dnešné voľby sú však úplne špecifické a nič podobné sme doteraz nezažili.
Rekordných 12 miliárd dolárov a boj o reguláciu umelej inteligencie
Elon Musk dal na kampaň viac než 400 miliónov dolárov. Posledné číslo za celkové voľby, ktoré som videl, je 12 miliárd dolárov. Tieto polčasové voľby sú drahšie než prezidentské voľby pred dvoma rokmi. Čiastka 12 miliárd dolárov vynaložená čisto na predvolebnú kampaň je rekordná a šialená. Okrem toho už 54 miliónov ľudí odvolilo v skorších voľbách – poštou alebo vo vybraných miestnostiach. V niektorých štátoch je to 40 až 50-percentný nárast oproti minulosti. Pri celkovej minulostnej účasti okolo 120 miliónov to znamená, že takmer polovica hlasov bola odovzdaná vopred.
Peniaze súvisia s rozhodnutím Najvyššieho súdu z roku 2010, ktoré zrušilo stropy pre financovanie zo strany súkromníkov a firiem. Dnes neexistujú obmedzenia a fungujú aj čierne fondy, kde nevidíte identitu donorov.
V pozadí vysokých nákladov je však aj boj o budúcnosť umelej inteligencie a kryptomien. Až 80 percent Američanov má obavy z dopadu umelej inteligencie na ekonomiku a zamestnanosť. Ak demokrati ovládnu Kongres, pokúsia sa presadiť prísne regulácie umelej inteligencie aj kryptomien. Veľká časť peňazí preto pochádza od firiem z týchto sektorov či od staviteľov dátových centier. Tie začínajú byť extrémne nepopulárne, lebo zvyšujú ceny elektriny, spotrebúvajú kvantá vody a spôsobujú hluk či svetelné znečistenie.
Do diskusie vstúpil aj samotný Donald Trump s prísľubom, že na technológie dohliadne. Odborníci varovali, že umelá inteligencia môže ohroziť ľudstvo. Donald Trump vyhlásil, že sa ľudia nemusia báť, lebo on osobne dohliadne na to, aby sa nevymkla spod kontroly.
Ide však aj o celkový charakter politiky. Mnohí Američania vnímajú tieto voľby ako existenčné. Kongres mal byť pôvodne protiváhou moci, no za Donalda Trumpa sa z neho stala inštitúcia plná lojalistov, ktorá nerobí potrebné vyšetrovania. V prípade víťazstva demokratov by sa otvorili vyšetrovania zahraničných investícií Trumpových synov, projektov Jareda Kushnera či nezverejnených dokumentov.
Politizácia rezortu spravodlivosti a hrozba spochybňovania výsledkov
Ministerstvo spravodlivosti bolo v USA tradične nezávislé a dbalo na to, aby vystupovalo padni komu padni. Dnes vidíme, že predstavitelia rezortu chodia na kampaňové mítingy republikánskych kandidátov a politickí oponenti čelia opakovaným žalobám.
Navyše, federálne ministerstvo spravodlivosti nikdy nezasahovalo do organizácie volieb, ktoré majú na starosti jednotlivé štáty. Teraz však vidíme preventívne žaloby v štátoch ako Aljaška, Kalifornia, Georgia či Washington, ktorými si pripravujú pôdu na prípadné spochybnenie výsledkov volieb.
Napriklad na Aljaške podali žalobu s cieľom zablokovať certifikáciu výsledkov v prípade víťazstva demokratky. Donald Trump sa vyjadril, že výsledky uzná len vtedy, ak budú „čestné“, čím si otvára dvere na ich odmietnutie. Na mítingoch neustále hovorí o volebných podvodoch a tvrdeniach, že voľby ovplyvňujú imigranti bez občianstva.
