Oľhová: November ’89 bol výbuch radosti, dnes vidím letargiu

Herečka Oľhová: November ’89 bol výbuch radosti. Dnes vidím letargiu a generáciu, ktorá neznáša kritiku

Uznávaná slovenská herečka Jana Oľhová v rozhovore reflektuje odkaz Nežnej revolúcie a porovnáva vtedajšie nadšenie s dnešnou rastúcou apatiou v spoločnosti. Najnovšie ju verejnosť bude môcť vidieť v divadelnej inscenácii November od amerického autora Davida Mameta.

Na 17. november 1989 spomína s radosťou, keď v snehovej víchrici s tromi malými deťmi na sánkach mierila na martinské námestie. „Bola som v Martine, keďže som tam rok predtým nastúpila do angažmánu do divadla. Mala som vtedy tri malé deti a v snehu a fujavici som išla so sánkami na námestie. Tam bola z dosák zbitá tribúna, z ktorej Milka Vášáryová s Emilom Horváthom do víchrice vykrikovali: Martinčania, vydržte!, pretože im vypli mikrofóny,“ opisuje herečka.

Na otázku, či cítila, že môže prísť zmena, odpovedá: „Veľmi som sa tešila. Bola som presvedčená, že je to taký výbuch radosti. V menších mestách to, samozrejme, vôbec nebolo ľahké a jednoznačné. Dokonca aj v samotnom divadle boli ľudia, ktorí sa báli. Ja som však ako hrdá matka s tromi deťmi bola úplne nadšená.“

V mestách, ako je Martin, si podľa nej divadelníci mohli dovoliť viac, než by sa dalo čakať. „Prepašovali sa aj hry, o ktorých sa vám ani nesnívalo, či už to bol Prelet nad kukučím hniezdom alebo Andrejevov Život človeka. Dodnes nerozumiem, ako sa to v martinskom divadle mohlo podariť,“ hovorí Oľhová.

Pri odkaze pre mladú generáciu upozorňuje na apatiu. „Neviem im vysvetliť, že by sa mali pokúsiť byť účastní takého niečoho, lebo vidím zvláštnu apatiu nielen u mladých ľudí, ale všeobecne. Namiesto toho, aby sa námestia plnili viac a viac, na protestoch je ľudí menej a menej,“ tvrdí herečka s tým, že mladí ľudia zažili plné ulice po vražde, ktorá sa tu udiala, ale dnes už zasa nie sú.

Mladú generáciu vníma ako krehkejšiu. „Ťažko prijímajú priamu kritiku, ktorá ich zvláštne rozloží. Zároveň sa ťažšie orientuje. My sme mali jedného jednoznačného spoločného nepriateľa. Teraz je spoločnosť polarizovaná na viacerých frontoch, čiže v tom je to náročné,“ dodáva.

Na margo odporu na Slovensku poznamenáva, že ľudia tu nie sú schopní prísť ani na pokojný protest. „To sme boli vždy. Bude dlho trvať, kým sa niečo zmení,“ reaguje na otázku, či je Slovensko predposratý národ.

Oľhová sa vyjadruje aj k inscenácii November v Bratislavskom divadle. „Názov November je mätúci, lebo si môžu ľudia myslieť, že súvisí so 17. novembrom. Je to hra amerického spisovateľa Davida Mameta o voľbe amerického prezidenta v Bielom dome. Je o strate preferencií a o tom, čo všetko je prezident schopný urobiť, aby voľby vyhral. Je to fiktívna hra, ale veľmi absurdná a vtipná,“ približuje herečka.

Hru považuje za aktuálnu. „Je zvláštne, že David Mamet pred toľkými rokmi písal o Izraeli, Iraku, Iráne, Palestíne, imigrantoch či homosexualite – akoby tušil, že sa všetky tieto reálie nakopia a dnes to znie ako súčasný text,“ uvádza Oľhová. Inscenáciu uvádzali v Divadle Aréna pred 15 rokmi, teraz prichádza v novom obsadení. Premiéra je v stredu 11. novembra.

Herečka sa tiež ohradzuje voči interpretácii, že Bratislavské divadlo v Lamači je útočiskom pre členov SND. „Je to novovytvorené divadlo a nepáči sa mi, keď sa objavujú titulky, že situácia v SND je taká zlá, že herci musia hrať niekde v Lamači,“ uzatvára s tým, že o nálade v Činohre SND by to bolo na samostatný hodinový rozhovor.