Zadržanie policajta, koaličná kríza, Ficove výroky o Ukrajine aj otras v USA
Policajná inšpekcia zadržala policajta pre podozrenie zo znásilnenia
Policajná inšpekcia zadržala policajta z Košíc, ktorý mal na starosti cely policajného zaistenia. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ho obvinil zo znásilnenia a sexuálneho násilia, ktorých sa mal dopúšťať opakovane počas služby na zadržaných ženách.
Prokuratúra podala návrh na vzatie do väzby pre obavu z pokračovania trestnej činnosti. Obvinenému hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok aj policajná prezidentka Jana Maškarová podozrenia ostro odsúdili a polícia prisľúbila preverenie kontrolných mechanizmov.
Fico mal podľa novinára vysvetľovať protiukrajinské výroky domácim voličom
Pred rokovaním slovenskej a ukrajinskej vlády vo Ľvove informoval ukrajinský novinár Jurij Pančenko, že Fico mal ukrajinským predstaviteľom vysvetľovať svoje protiukrajinské výroky tým, že sú určené predovšetkým jeho domácim voličom. Podľa Pančenka je Fico na Ukrajine vnímaný ako skrytý Putinov spojenec v EÚ.
Kyjev napriek tomu pokračuje v spolupráci so slovenskou vládou, pokiaľ Bratislava neblokuje dodávky zbraní, európsku integráciu Ukrajiny ani obchodný tranzit. Vzťahy medzi Ficom a prezidentom Volodymyrom Zelenským zostávajú chladné.
Progresívne Slovensko si požičalo viac ako 855-tisíc eur
Progresívne Slovensko si počas leta požičalo viac ako 855-tisíc eur. Strana vysvetlila, že chcela mať finančnú rezervu pre prípad predčasných parlamentných volieb. Najväčšiu časť pôžičky, 700-tisíc eur, poskytol bývalý predseda PS Michal Truban.
Ďalšie desaťtisíce strane požičali podnikatelia Tomáš Polerecký, Petra Folkmer a Peter Zálešák. Väčšina pôžičiek je úročená piatimi percentami a splatná po vyplatení štátneho príspevku za hlasy. Peniaze strana využila najmä na komunálnu kampaň.
Demokrati získali kontrolu nad Kongresom, Trump utrpel porážku
Americké voľby priniesli výrazný úspech demokratov, ktorí podľa projekcií získajú kontrolu nad Snemovňou reprezentantov aj Senátom. Prezident Donald Trump tak prichádza o rozhodujúci vplyv na Kongres.
Republikáni utrpeli straty aj v štátoch, ktoré boli dlhé roky považované za ich bašty. Podľa výsledkov zohrali dôležitú úlohu vysoké ceny, kontroverzie okolo vojny v Iráne aj rastúca polarizácia spoločnosti.
Koalícia stratila istú väčšinu, Malatinec opustil Huliakovu stranu
Vládna koalícia prišla o istú väčšinu v parlamente po tom, čo poslanec Roman Malatinec opustil Stranu vidieka Rudolfa Huliaka a pridal sa k projektu Tomáša Tarabu. Koalícia tak nemá garantovaných 76 hlasov potrebných na schvaľovanie zákonov.
Tarabova skupina avizovala, že nebude automaticky podporovať všetky vládne návrhy. Koalícia v reakcii zrušila hlasovanie na celý týždeň. Rudolf Huliak na odchod Malatinca reagoval emotívne a priznal, že ho správa šokovala.
Ferenčák odmieta uznať prehru v Kežmarku, obrátil sa na Najvyšší správny súd
V Kežmarku sa po komunálnych voľbách rozhorel spor o vedenie mesta. Dlhoročný primátor Ján Ferenčák prehral s Marekom Hovaňákom rozdielom 82 hlasov, no výsledok odmieta akceptovať a podal žalobu na Najvyšší správny súd.
Novozvolený primátor tvrdí, že odchádzajúce vedenie mesta s ním nekomunikuje a odovzdanie agendy viazne. Hovaňák upozornil aj na otázky okolo hospodárenia mesta. Najvyšší správny súd má na rozhodnutie 90 dní.
Putin mal podľa Financial Times zvažovať použitie taktickej atómovej bomby
Podľa informácií denníka Financial Times mal Vladimir Putin krátko po neúspešnom útoku na Kyjev v marci 2022 vážne zvažovať použitie taktickej atómovej bomby proti Ukrajine. Nachádzal sa v psychicky vypätej situácii a obával sa ďalšieho vývoja vojny.
Neoficiálnymi kanálmi sa údajne podarilo doručiť do Moskvy odkaz, že Západ sa nesnaží Putina zvrhnúť ani zničiť Rusko. Toto uistenie malo prispieť k tomu, že Kremeľ od nukleárnej eskalácie ustúpil. Riziko sa však podľa textu nestratilo.
