Televízia stratila moc nad Slovenskom, digitálne platformy menia demokraciu
Televízia už nie je dominantným zdrojom informácií
Sledovanie televízie a rozhlasu zostáva najrozšírenejším informačným modelom, no týka sa iba 21 percent populácie. Viac ako štyria z piatich občanov tak získavajú informácie iným spôsobom. Od nástupu televízneho vysielania až do prvého desaťročia 21. storočia pritom väčšina Slovákov čerpala informácie práve z televízie. Sociálne siete a internet to dramaticky zmenili – Slovensko už nemá dominantný informačný zdroj ani dominantný spôsob získavania informácií.
Najviac sa na televíziu spoliehajú nevoliči
Televízia a rozhlas ako spôsob konzumácie informácií sú najčastejšie medzi nevoličmi, a to v 29 percentách prípadov. Naznačuje to silnejšiu orientáciu na tradičné médiá a zároveň nižšiu mieru aktívneho vyhľadávania rozmanitých zdrojov informácií. Medzi voličmi opozičných a mimoparlamentných strán je zastúpenie tejto skupiny nižšie ako priemer, predstavuje 16, respektíve 15 percent.
Mozaika desiatok informačných kombinácií
Niektorí ľudia kombinujú televíziu so sociálnymi sieťami, ďalší s online médiami, iní sa opierajú najmä o digitálne platformy, podcasty alebo osobné kontakty. Vzniká tak mozaika desiatok rôznych informačných kombinácií. Podľa Martina Kasardu, vedúceho výskumného tímu Fakulty masmédií PEVŠ, sloboda prejavu a sloboda médií sú dve spolu súvisiace slobody, ktoré v 21. storočí získali vďaka digitálnym technológiám a exponenciálnemu nárastu nového digitálneho mediálneho priestoru silu transformujúcu verejnú sféru.
Slabšia spoločná informačná skúsenosť
V minulosti sa veľká časť spoločnosti stretávala s rovnakými správami a podobným výkladom udalostí. Dnes jednotlivé skupiny obyvateľov vstupujú do verejnej diskusie s rozdielnymi informačnými skúsenosťami. Sociologička a profesorka Iveta Radičová, členka výskumného tímu projektu, upozorňuje, že to neznamená automaticky rozpad spoločnosti, no spoločná informačná skúsenosť je slabšia než kedykoľvek predtým. Slovensko sa podľa nej mení z krajiny jedného dominantného mediálneho priestoru na krajinu mnohých paralelných komunikačných svetov.
Fragmentácia informačného priestoru
Najväčšou zmenou posledných rokov nie je nástup sociálnych sietí ani oslabenie televízie. Skutočnou zmenou je fragmentácia informačného priestoru. Občania už nežijú v jednej mediálnej realite, ale vo viacerých informačných svetoch, ktoré sa často iba čiastočne prekrývajú. Nevoliči sú mediálne najmenej aktívni a najmenej diverzifikovaní, dominujú medzi nimi osoby odkázané iba na televíziu a rozhlas a mediálne pasívni respondenti. Voliči vládnych strán zostávajú najviac naviazaní na tradičné médiá, ktoré často kombinujú s online spravodajstvom alebo sociálnymi sieťami.
Politické preferencie a mediálne správanie
Voliči parlamentnej opozície patria medzi najsilnejšie digitalizované publikum, nadpriemerne využívajú online spravodajstvo, sociálne siete aj kombináciu viacerých zdrojov. Voliči mimoparlamentných strán sú najviac orientovaní na digitálne informačné prostredie bez využívania televízie a rozhlasu. Výsledky celkovo potvrdzujú, že politické preferencie sú úzko prepojené s mediálnym správaním, pričom podpora opozičných a mimoparlamentných strán súvisí s vyššou mierou využívania digitálnych zdrojov, zatiaľ čo nevoličstvo je spojené s mediálnou pasivitou a orientáciou na obmedzený počet informačných kanálov.
Štyri základné informačné toky
Súčasná štruktúra médií je výrazne hybridná a prepája štyri základné informačné toky, ktoré sa navzájom čiastočne prestupujú. Pri tradičných, redakčne pripravovaných médiách stojí medzi pôvodnou udalosťou a príjemcom redakcia, ktorá vyberá témy, overuje informácie a určuje spôsob spracovania. Pri platformovo algoritmizovaných informáciách viditeľnosť obsahu určuje kombinácia algoritmu platformy, predchádzajúceho správania používateľa, popularity obsahu, plateného zvýraznenia, aktivity kontaktov a rozhodnutí samotného používateľa.
Pri komunitne sprostredkovaných informáciách príjemca prijíma informácie cez sociálnu alebo osobnostnú autoritu, pričom dôležitá je dôveryhodnosť konkrétneho človeka, blízkosť vzťahu, identifikácia s komunitou alebo zrozumiteľnosť prezentácie. Pri generatívne sprostredkovaných informáciách vytvára AI chatbot novú odpoveď na základe modelu, zadania používateľa a dostupných alebo naučených informácií.
Výskum realizovala Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v spolupráci s agentúrou IPSOS v rámci projektu APVV-24-0309 Sloboda médií a sloboda prejavu v kontexte digitálnej spoločnosti na Slovensku. Dáta vychádzajú z augustového zberu v období 18. až 23. augusta na vzorke 1061 respondentov a septembrového zberu v období 18. až 22. septembra na vzorke 1030 respondentov spoločnosti IPSOS.
