130 rokov šíri vôňu, ktorú Bratislava miluje: Čo skrývajú múry najstaršej fabriky?
Najstaršia potravinárska fabrika v Bratislave oslavuje 130 rokov
Bratislava – Závod na Račianskej ulici v Bratislave už 130 rokov šíri nezameniteľnú vôňu praženého kakaa. Ako s úsmevom hovoria domáci, ide o jedinú fabriku široko-ďaleko, ktorej „smrad“ celému mestu vyslovene vonia. Zatiaľ čo väčšina tradičných priemyselných podnikov z mapy hlavného mesta dávno zmizla, cukrovinkový biznis sa tu drží dodnes.
Gro produkcie tvoria svetové značky, tradičné výrobky len zlomok
Hoci sa so slovenskou čokoládovňou spájajú značky ako bonboniéra Tatiana, tyčinka Rumba či tradičný Nugát, podľa manažéra výroby a logistiky Michala Hyrossa tvoria tieto československé značky dnes už len veľmi malé percento celkovej produkcie závodu. Bratislavská továreň vyrába väčšinu produkcie na export a sústreďuje sa na individuálne balené pralinky a čokoládové tyčinky. Z liniek schádza fialová Milka, cukrovinky Cadbury, čokoláda Côte d’Or aj Toblerone.
Výroba sa začína surovým kakaovým bôbom
Závod je špecifický tým, že spracúva kakaové bôby, z ktorých vyrába čokoládový likér a čokoládovú hmotu. Väčšina čokoládovní dnes nakúpi už hotový tekutý kakaový likér, na Račianskej ulici sa však celý proces začína surovým kakaovým bôbom dovezeným z Afriky či Južnej Ameriky. Bôby prechádzajú dôkladným čistením, debakterizáciou a vysušením, po ktorých nasleduje praženie, pri ktorom získavajú nezameniteľnú arómu. Potom sa drvia a melú na stopercentný tekutý kakaový likér bez pridania akejkoľvek inej tekutiny.
Mýtus o lepšej rakúskej Milke je podľa výrobcov nezmysel
Mnohí spotrebitelia sú presvedčení, že čokoláda Milka kúpená v Rakúsku chutí inak a má lepšie zloženie ako tá z domácich potravín. Manažér Hyross označuje tieto debaty za absurdné: európske závody sa špecializujú na určité typy produktov, ktoré sa potom distribuujú na jednotlivé trhy, pričom suroviny sú identické. Obchodný riaditeľ Tomáš Kautský potvrdzuje, že kvalita je rovnaká bez ohľadu na to, či produkt smeruje na Slovensko, do Nemecka alebo do Francúzska.
Chute spotrebiteľov sa však mierne líšia. Kým slovenský spotrebiteľ pri sladkostiach historicky najviac siaha po ovocných, najmä jahodových príchutiach, na českom trhu stabilne vyhrávajú oriešky a orieškové náplne.
Logistická výzva uprostred mesta
Fabrika je obklopená rušnou dopravou a obytnými zónami, čo si vyžaduje dokonalé plánovanie zásobovania. Denne k nej prichádza zhruba 40 až 45 kamiónov, ktoré dovážajú suroviny a odvážajú hotové výrobky alebo tekutú čokoládu na export. Dvor funguje výhradne v dennom režime, od siedmej ráno do ôsmej večer, aby nerušil nočný kľud obyvateľov okolitých domov.
Od automatu s karamelkami po svetový koncern
Firmu bratia Stollwerckovci založili v roku 1896, keď do vtedajšieho Prešporka investovali 300-tisíc mariek. Prvým známym produktom nebola čokoláda, ale mliečne karamelky, ktoré ľudia prekrstili na „štolverky“. Stollwerckovci zaviedli mincové automaty s drobnými vzorkami pred obchodmi a na železničných staniciach; koncom 19. storočia firma prevádzkovala 15-tisíc takýchto automatov po celom svete, takmer polovica stála v New Yorku.
V roku 1915 prišla tragédia – po explózii parného stroja ho tlaková vlna vymrštila do kade s tekutou čokoládou, kde technologický líder firmy Heinrich Stollwerck prišiel o život. Počas druhej svetovej vojny sa výroba obmedzila pre nemocnice a produkcia sa preorientovala na umelý med a marmelády; v roku 1944 časť fabriky ostala v troskách po bombardovaní Červenou armádou.
Po zlúčení so závodmi v Trnave a Piešťanoch v roku 1958 dostal podnik meno Figaro. Počas socializmu bratislavská továreň zabezpečovala vyše tretinu všetkého spracovaného kakaa v štáte a produkovala každú piatu čokoládu v Československu. V roku 1992 získala 67-percentnú väčšinu akcií spoločnosť Jacobs Suchard, o rok neskôr sa zlúčila s americkým gigantom Kraft General Foods Europe. V roku 2012 sa koncern rozdelil a cukrovinková divízia prešla pod novú globálnu hlavičku Mondelēz International.

