Šéfkuchár: Špičkové varenie nemusí ničiť zdravie
Šéfkuchár z Faerských ostrovov Poul Andrias Ziska: Variť na špičkovej úrovni nemusí znamenať zničené zdravie a vyhorenie
Poul Andrias Ziska je jedným z najpozoruhodnejších zjavení svetovej gastronómie. Už vo veku 28 rokov získal pre odľahlú reštauráciu KOKS na Faerských ostrovoch dve michelinské hviezdy a neskôr tento koncept preniesol do ešte extrémnejších podmienok Grónska. Dnes vedie v hlavnom meste Tórshavn svoj nový autorský projekt PAZ, s ktorým len dva mesiace po otvorení opäť obhájil dve hviezdy.
V rozhovore hovorí o tom, prečo môže byť život v izolácii pre duševné zdravie liečivý, ako v kuchyni zaviedol 3,5-dňový pracovný týždeň, prečo vo svojom menu nepotrebuje hľuzovky ani kaviár a ako sa zbavil potreby neustále sa porovnávať s inými.
Rovnováha medzi tradíciou a moderným menu
Vo svojej tvorbe stavia na tradičných faerských technikách, ako je fermentácia na slanom oceánskom vzduchu známa ako ræst či sušená treska. Podľa jeho slov ide vždy o hľadanie správnej rovnováhy. „Pracujeme v profesionálnej kuchyni, takže je prirodzené, že k našim tradíciám pristupujeme kriticky aj kreatívne zároveň,“ uvádza Ziska.
Dodáva, že z čisto kuchárskeho hľadiska nemá veľký zmysel len doslova naservírovať tradičné faerské jedlo presne tak, ako ho ľudia jedia doma. Chce chute preskúmať a nájsť nové spôsoby ich prezentácie, no zároveň zostať verný ich pôvodu. Je pre neho dôležité, aby človek z Faerských ostrovov pri konzumácii jedla okamžite spoznal chute, na ktorých vyrastal.
Prístup k surovinám a zodpovednosť
Kvalita aj dostupnosť rýb sa podľa Zisku prirodzene menia každý rok. Niektoré sezóny sú lepšie, iné horšie, a je pre neho ťažké presne určiť, koľko z toho majú na svedomí klimatické zmeny a koľko prirodzené cykly oceánu. V PAZ má preto jednoduché pravidlo: menu sa vždy prispôsobuje tomu, čo je v danej chvíli dostupné a v najlepšej kondícii.
Väčšina morských plodov je lovená ručne potápačmi, ryby lovia na udicu a pracujú s voľne sa pasúcimi jahňatami či divokými morskými vtákmi. Snažia sa každú surovinu využiť na maximum – z ryby nespracúvajú len čistý filet, ale z hlavy, kože a ostatných častí vytvárajú viacero chodov. Na nadchádzajúcom menu viac experimentujú aj s takzvaným nechceným úlovkom z miestnych rybárskych lodí.
Duševné zdravie a pracovný režim
Podľa Zisku môže byť život na odľahlom mieste pre človeka liečivý a zdravý. Pôsobenie v Grónsku bolo pre neho jedným z najpokojnejších a najslobodnejších období života. Vníma, že ľudia niekedy podceňujú, aké stresujúce je každodenné prežívanie vo veľkomeste.
V PAZ berú starostlivosť o tím vážne. Snažia sa vytvárať pozitívne prostredie plné vzájomného rešpektu bez kriku a toxickej atmosféry. Reštaurácia je otvorená štyri dni v týždni a kuchári pracujú tri a pol dňa vrátane času na prípravu. Ziska odmieta myšlienku, že práca v špičkovej reštaurácii musí viesť k zničeniu osobného života a zdravia.
Miestne suroviny namiesto luxusu
Ziska priznáva, že si rád vychutná foie gras s hľuzovkami v inej reštaurácii, no nie je to niečo, čo by bolo prirodzené variť a servírovať na Faerských ostrovoch. Ľudia podľa neho prichádzajú do PAZ práve preto, aby zažili to, čo ponúkajú ostrovy, a neočakávajú kaviár ani hľuzovky.
Za jednu z najťažších vecí považuje prestať sa neustále porovnávať s druhými. V prvých rokoch v KOKS sa inšpirovali inými svetovými reštauráciami, no keďže nemali prístup k väčšine ich surovín, v istom bode si uvedomili, že varía to, čo majú. KOKS prevzal v roku 2014, takže reštaurácie vedie približne 12 rokov. Časom podľa neho človek nadobudne pokoj a vyrovnanosť s tým, kým je.
Návrat do Tórshavnu a rodina
Návrat do Tórshavnu, kde vyrastal a kde žije, je pre neho úžasný profesionálne aj osobne. V Grónsku si vedenie reštaurácie vyžadovalo obrovské množstvo energie investovanej do logistiky a praktického prežitia mimo kuchyne. V Tórshavne môže viac času tráviť varením a prácou s tímom.
Na osobnej úrovni je to podľa neho zmena na nezaplatenie. Býva len päť minút od reštaurácie, môže byť viac prítomný v rodinnom živote – odbehnúť z kuchyne a odviezť deti na futbalový tréning alebo nechať deti najesť sa s tímom počas personálneho jedla. Reštaurácia je priamo v centre mesta, čo jej umožňuje byť živou súčasťou komunity.
Trvalo udržateľná gastronómia
Trvalo udržateľná gastronómia je pre Zisku o niečom širšom než len o ekologickej stránke. Ide mu najmä o to, aby kulinárska kultúra, tradície a ľudia, ktorí v nej pracujú, mali reálnu budúcnosť. Faerské ostrovy sú malé miesto s jedinečnou gastronómiou, ktorá vznikla z nutnosti prežiť v drsnej klíme s obmedzenými zdrojmi.
Reštaurácie ako KOKS či PAZ môžu podľa neho zohrať dôležitú rolu, no medzinárodná pozornosť nesmie slúžiť len samotným reštauráciám. Musí vytvárať príležitosti pre miestnych rybárov, farmárov a malých producentov a inšpirovať mladú generáciu, aby sa začala zaujímať o vlastné korene. Podľa Zisku netreba meniť to, kým v skutočnosti sme, len preto, aby sme naplnili očakávania zahraničných návštevníkov.


