Z rybára jedným z najvplyvnejších ľudí planéty. Dnes kŕmi milióny detí denne
Z obyčajného rybára jedným z najvplyvnejších ľudí planéty
Magnus MacFarlane-Barrow prešiel cestu od škótskeho rybára k lídrovi celosvetovej charity Mary’s Meals. Organizácia, ktorú založil, denne nasýti milióny detí v najchudobnejších kútoch sveta prostredníctvom jedla podávaného priamo v školách. V roku 2015 ho magazín TIME zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta.
„Vychádza to celkovo na približne 3 miliardy libier ročne (asi 3 a pol miliardy eur),“ odpovedá na otázku, koľko by svet stálo zbavenie hladu všetkých detí na planéte. „Len v samotnej Veľkej Británii minieme na našich psov trikrát takúto sumu. Nemám nič proti psom, hovorím to len ako príklad, ktorý ukazuje, aké možné by pre nás bolo vyriešiť tento problém, keby na svete existovala vôľa.“
Začiatok v Bosne
Všetko sa začalo v roku 1992, keď sa s bratom rozhodli pomôcť utečencom trpiacim vo vojne v bývalej Juhoslávii. V Škótsku zorganizovali zbierku základných vecí. MacFarlane-Barrow si vzal týždeň dovolenky, aby ich odviezol do utečeneckého tábora v Bosne. Následne sa vzdal práce, predal dom a počas vojnových rokov jazdil so zbierkami tam a späť.
Prvých desať rokov organizácia pôsobila pod názvom Scottish International Relief. Poskytovala núdzovú pomoc, otvárala domovy pre opustené deti v Rumunsku, pracovala s deťmi ulice v Latinskej Amerike a poskytovala zdravotnú starostlivosť v západnej Afrike.
Príbeh Edwarda z Malawi
V roku 2002, počas hladomoru v Malawi, sa zrodilo Mary’s Meals. MacFarlane-Barrow tam spoznal rodinu, ktorej otec zomrel a matka zomierala. Jej štrnásťročný syn Edward na otázku, v čo vo svojom živote dúfa, odpovedal, že by chcel mať dostatok jedla a raz chodiť do školy.
„Bola to vlastne jeho odpoveď, ktorá odštartovala celú túto misiu Mary’s Meals,“ hovorí MacFarlane-Barrow. Podľa jeho slov milióny detí ako Edward chýbajú v škole, pretože hladujú – pracujú alebo žobrú, aby prežili, a bez vzdelania nemajú nádej na únik z chudoby. Riešením je jedno jedlo každý deň v mieste vzdelávania.
Výsledky a miestne vlastníctvo
Štúdie v Malawi a Zambii podľa neho ukázali priemerný nárast počtu detí zapísaných do školy o 25 percent po zavedení programu. Deti, ktoré predtým chodili len niektoré dni, začínajú prichádzať denne, zlepšujú sa ich akademické výsledky.
Kľúčovým prvkom je miestne vlastníctvo. O každodenný chod sa starajú miestni lídri a dobrovoľníci, organizácia zabezpečuje financovanie, nákup a prepravu jedla. Ak by komunita o program nemala záujem, organizácia by odišla.
Cena a transparentnosť
Nakŕmiť dieťa v škole jedným jedlom denne počas celého školského roka stojí 22 eur. Nízku cenu umožňuje práca neplatených dobrovoľníkov a lokálny nákup potravín, ktorý podporuje miestnu ekonomiku.
Podľa MacFarlane-Barrosa v najchudobnejších krajinách sveta potrebuje školské stravovanie približne 140 miliónov detí. Zhruba polovica z nich by do školy nechodila vôbec, druhá polovica by trpela hladom a nedokázala by sa efektívne učiť.


