Slovenská vedkyňa, ktorá spávala u cudzích, sa chystá do vesmíru

Slovenská vedkyňa, ktorá spávala u cudzích, sa chystá do vesmíru

Slovenská astrobiologička Michaela Musilová sa pripravuje na prvý reálny let do vesmíru

Slovenská astrobiologička Michaela Musilová má za sebou rekordných 40 simulovaných vesmírnych misií a pripravuje sa na svoj prvý reálny let do vesmíru. Jej cesta do svetovej vedeckej elity pritom nebola jednoduchá – čelila šikane, finančným problémom aj obdobiam bez domova.

Musilová spomína, že so šikanou sa stretla už na základnej škole. Dôvodom boli časté sťahovania kvôli práci otca diplomata, slabá slovenčina po návrate zo zahraničia a neskôr aj výborné výsledky. „Najprv sa mi posmievali, že som hlúpa, no keď známky ukázali skutočnosť, prekážalo im to ešte viac,“ uviedla.

Štúdium si financovala sama, ocitla sa aj bez domova

Počas náročného vysokoškolského štúdia pracovala v NASA. „Ráno som išla pracovať do Národného úradu pre letectvo a vesmír, večer som prespávala u cudzích ľudí na zemi,“ priblížila. Celé štúdium si financovala sama, keďže rodičia ju nemohli finančne podporiť. Na University College London mala popri štúdiu tri zamestnania.

Neskôr získala štipendium na Caltech, to však pokrývalo iba štúdium, nie ubytovanie a stravu. Ocitala sa v situácii, keď najprv prespávala u známych na gauči, neskôr u úplne cudzích ľudí alebo si hľadala núdzové nocľahy. Druhá kríza prišla o rok neskôr počas dokončovania magisterského štúdia v Británii, keď prvýkrát zažila záchvat úzkosti. Situáciu vyriešila pomocou takzvaného „hardship fund“ určeného pre mimoriadnych študentov vo finančnej núdzi.

Rekordných 40 simulovaných misií

Tridsaťosemročná vedkyňa dnes stojí pred kľúčovým bodom svojej kariéry. Má za sebou rekord vo vedení 40 simulovaných expedícií na Mesiac či Mars. Viedla stanicu na Havaji na aktívnej sopke vo výške 2 500 metrov nad morom a vedie horské expedície v rámci projektu Astro Koruna Zeme.

Prvý reálny let do vesmíru

Musilová sa pripravuje na svoj prvý reálny let do vesmíru, ktorý mnohí kritici nazývajú aj vesmírnou turistikou pre bohatých. Vedkyňa však takéto označenie odmieta. „V mojom prípade je hranica jasná – letím realizovať výskum, ide o vedeckú misiu. Turisti si let kupujú pre osobný zážitok a neprinášajú úžitok pre ľudstvo,“ zdôraznila.

Ako vedúca vedeckého programu misie bude v beztiažovom stave testovať viacero experimentov. Prvou kategóriou sú biometrické senzory na tele, ktoré merajú fyziologické odozvy organizmu na podmienky letu. Druhou sú biologické vzorky vrátane malých rybičiek, ktoré citlivo reagujú na zmenu gravitácie. Treťou kategóriou sú technologické testy zariadení v beztiažovom stave.

Financovanie a slovenská stopa

Let je komerčný a Musilová si musí prostriedky zabezpečiť sama. Ponuka prišla od českých organizátorov misie aj priamo od Virgin Galactic, ktorí hľadali vedca na riadenie výskumného programu. Podmienkou bolo zabezpečiť si financovanie samostatne. Oslovila viacerých slovenských výskumníkov a firmy z vesmírneho sektora. „Veľmi mi záleží na tom, aby podpora prišla zo Slovenska – ide o historický míľnik a chcem do vesmíru vyniesť slovenskú vedu,“ povedala.

Slovensko je zatiaľ len pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry. Účasť na Medzinárodnej vesmírnej stanici by Slovensko vyšla na minimálne 60 miliónov eur. Suborbitálny let, na ktorý sa Musilová pripravuje, stojí rádovo státisíce eur.

V posádke je známy český producent René Šír, ktorý bude počas misie nakrúcať dokumentárny film, a dvaja kolegovia z Poľska so skúsenosťami z kozmického sektora. Dve zostávajúce miesta zatiaľ neboli oficiálne oznámené.