Záškubky, strata rovnováhy: istá smrť. Najviac prípadov na Orave
Na Orave je výskyt Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby takmer šesťnásobne vyšší ako slovenský priemer
Creutzfeldtova-Jakobova choroba je vzácne, rýchlo postupujúce neurodegeneratívne ochorenie mozgu, na ktoré zatiaľ neexistuje účinná liečba. Spôsobujú ho priony – abnormálne poskladané bielkoviny, ktoré dokážu meniť štruktúru ďalších bielkovín a postupne poškodzovať nervové tkanivo.
Ochorenie sa vyskytuje na celom svete, no jeho výskyt nie je všade rovnaký. Na Slovensku, konkrétne na Orave, sa s ním odborníci stretávajú vo zvýšenej miere už desaťročia.
Výskyt na Orave výrazne prevyšuje slovenský aj svetový priemer
Výskyt choroby sa meria ako incidencia, teda počet nových prípadov na milión obyvateľov za rok. V zahraničí sa pohybuje približne od jedného do dvoch prípadov na milión obyvateľov ročne. Na Slovensku bolo za posledných 12 mesiacov zaznamenaných 6,3 prípadu na milión obyvateľov, na Orave až 36.
Orava tak dosahuje takmer šesťnásobok slovenského priemeru a približne 18-násobok hornej hranice výskytu v zahraničí. Údaje poskytlo Národné referenčné centrum pre prionové choroby a pomalé vírusové neuroinfekcie SZU a sú prepočítané za posledných 12 mesiacov.
Ochorenie sa bežným kontaktom neprenáša
Prionové ochorenia sa môžu prenášať rôznymi spôsobmi. Pri genetickej forme sa z rodiča na potomka môže zdediť mutácia, ktorá je príčinou ochorenia. Samotné prionové ochorenie sa však za určitých okolností môže preniesť aj na inú osobu, a to bez ohľadu na to, či išlo u pôvodného pacienta o genetickú alebo sporadickú formu.
To však neznamená, že sa ochorením možno nakaziť pri bežnom kontakte s pacientom. Neprenáša sa pri každodennej starostlivosti, podávaní rúk, spoločnom bývaní ani bežnom spoločenskom kontakte.
V minulosti bol zdokumentovaný prenos napríklad transplantáciou tkaniva od pacienta s CJD alebo použitím kontaminovaných neurochirurgických nástrojov. Priony sú veľmi odolné a bežná dezinfekcia ani sterilizácia ich nemusí zničiť.
Mutácia E200K sa dedí, no nie každý nosič ochorie
Pri mutácii E200K dochádza k zmene v géne PRNP, v dôsledku čoho sa vytvorí bunková prionová bielkovina, ktorá je menej stabilná a náchylnejšia na premenu na patologický prion. Mutácia sa dedí autozómovo dominantne. Ak ju má jeden z rodičov, každé jeho dieťa má 50-percentnú pravdepodobnosť, že ju zdedí, a to bez ohľadu na pohlavie.
Nie každý nosič mutácie však ochorie. Riziko rozvoja ochorenia sa zvyšuje s vekom, ale nedá sa určiť, či a v akom veku sa ochorenie u konkrétneho človeka prejaví. Poznáme aj nosičov mutácie, ktorí sa dožili vysokého veku bez toho, aby sa u nich ochorenie rozvinulo.
Prvé príznaky sa dajú ľahko zameniť za iné ochorenia
Prvé príznaky nemusia byť jednoznačné a u jednotlivých pacientov sa líšia. Často bývajú veľmi nešpecifické – môže ísť napríklad o únavu, závraty, poruchy spánku, zmeny nálady, úzkosť či depresívne prejavy, chudnutie alebo zhoršenie zraku. U niektorých pacientov môže byť prvým zaznamenaným príznakom porucha rovnováhy alebo koordinácie pohybov, u iných zhoršenie pamäti, problémy so sústredením či zmeny správania.
Lekára by mali upozorniť najmä rýchlo sa rozvíjajúce poruchy pamäti v kombinácii s poruchami rovnováhy, mimovoľnými svalovými zášklbmi či poruchami zraku. Typická je rýchlosť, akou sa príznaky rozvíjajú a zhoršujú – stav pacienta sa výrazne mení už v priebehu niekoľkých týždňov. Väčšina pacientov zomiera v priebehu niekoľkých mesiacov od objavenia prvých príznakov.
Diagnostika počas života aj po smrti
Diagnostika zahŕňa klinické a neurologické vyšetrenie, magnetickú rezonanciu mozgu, EEG a laboratórne vyšetrenia biologických vzoriek. Kľúčovou laboratórnou metódou je dnes RT-QuIC, ktorá umožňuje zachytiť prítomnosť prionu priamo v likvore pacienta ešte počas jeho života. Definitívne potvrdenie diagnózy si však naďalej vyžaduje vyšetrenie mozgového tkaniva po smrti pacienta.
Výskum na Orave má pripraviť pôdu pre budúcu liečbu
Štúdia na Orave sa začala s cieľom pripraviť Slovensko na budúce možnosti preventívnej liečby genetických prionových ochorení. V zahraničí už prebiehajú klinické štúdie viacerých potenciálnych liekov. Ak sa tieto postupy ukážu ako účinné a bezpečné, bude potrebné vedieť, koho liečiť a kedy liečbu začať.
Preto sa vytvára databáza nosičov mutácie E200K a začína sa s dlhodobým zberom biologického materiálu. Účastníkom sa odoberá krv, u vybraných aj sliny, moč a slzy. Prvé výsledky štúdie týkajúce sa genetických vyšetrení sa očakávajú v priebehu niekoľkých mesiacov, výsledky dlhodobého sledovania si vyžiadajú niekoľko rokov.
Od júna 2026 funguje v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou v Trstenej ambulancia pre príbuzných z rodín postihnutých týmto ochorením. Jeden deň v týždni tam ordinujú neurológ a psychológ.


