Jeden sedel za komunistov, druhému vypínali mikrofón. Dnes stoja za Ruskom
Jedného väznili komunisti, druhému vypli mikrofón. Dnes obhajujú Rusko
Ivan Hoffman, Robo Grigorov či Ján Čarnogurský sa spájajú s odkazom Nežnej revolúcie. Ostro vystupovali proti komunistickému režimu, niektorí aj proti sovietskej okupácii. Dnes však majú bližšie k Rusku a kritizujú Európsku úniu či jej postoj k vojne na Ukrajine. Pre mnohých sú ich neskoršie postoje prekvapením.
Pesničkár Ivan Hoffman dnes píše komentáre aj pre weby Hlavné správy či Hlavný denník, ktoré sú známe šírením dezinformácií. Vo svojich úvahách tvrdí, že sovietska okupácia Československa z roku 1968 sa dnes využíva na ospravedlňovanie rusofóbie. Zároveň preberá viaceré proruské naratívy o vojne na Ukrajine.
Grigorov: Prečo nepozvali aj Rusov?
Spevák Robo Grigorov, ktorého pieseň Pocta Majakovskému znela počas Nežnej revolúcie, emigroval v roku 1988 do Belgicka. V januári 2025 zverejnil na Facebooku status, ktorý vyvolal kritické reakcie. Pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz sa rozhorčoval, že na pietny akt nepozvali žiadneho ruského predstaviteľa pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Napísal, že Nemci a Ukrajinci pozvaní boli, a dodal, že sa hanbí za postoj Európskej únie. Nespomenul, že Auschwitz 27. januára 1945 oslobodili vojaci 60. armády 1. ukrajinského frontu, medzi ktorými boli aj Rusi, desaťtisíce Ukrajincov a príslušníci ďalších národností Sovietskeho zväzu.
Od zakázaného pesničkára k obhajobe ruských požiadaviek
V júni 1989, ešte pred Nežnou revolúciou, vystúpila na Bratislavskej lýre americká pesničkárka Joan Baez. Z pódia pozdravila disidenta Václava Havla a na pódium pozvala Ivana Hoffmana, ktorého protestné piesne boli komunistickému režimu tŕňom v oku. Hoffman začal spievať pieseň Nech mi nehovoria, no počas vystúpenia mu vypli mikrofón. Stalo sa to jedným zo symbolov odporu proti režimu.
V auguste 2026 pri výročí okupácie Československa napísal, že udalosť z roku 1968 sa dnes využíva ako ospravedlnenie všeobecnej rusofóbie. Súčasné politické elity kritizoval za spoluprácu s Bruselom. Vo februári 2026 v komentári pre český portál Parlamentní listy napísal, že Ukrajina by mala pristúpiť na ruské požiadavky denacifikácie, demilitarizácie a neutrality. Uviedol: „To najlepšie, čo môžu Ukrajinci urobiť, aby sa stali prijateľným členom EÚ, je to isté, čo od nich požadujú Rusi, aby sa stali prijateľným susedom. Je to denacifikácia, demilitarizácia a neutralita.“ Na inom mieste tvrdil: „Ukrajina vyzerala pre Európu lákavo, teraz je skôr guľou na nohe.“ Českí analytici z ministerstva vnútra označili tvrdenia o potrebe denacifikácie Ukrajiny za súčasť ruskej propagandy. Hoffman tiež tvrdil, že pôvodný americký plán počítal s prevratom na Ukrajine a jej vyzbrojením proti Rusku. V novembri 2025 označil Vladimira Putina za rozhodujúceho aktéra mierových rokovaní.
Kedysi väznený za odpor proti sovietskej okupácii, dnes obhajuje Rusko
Bývalý disident a zakladateľ KDH Ján Čarnogurský patril k takzvanej Bratislavskej päťke, ktorú komunistický režim v auguste 1989 zatkol v súvislosti s prípravou pripomienky obetí sovietskej okupácie z roku 1968. Vo väzení zostal aj počas prvých dní Nežnej revolúcie, na slobodu sa dostal 25. novembra 1989. Dnes patrí k verejným obhajcom viacerých postojov Moskvy. Tvrdil, že za vypuknutie vojny nesie zodpovednosť Západ. Uviedol: „Ja sa musím ohradiť proti označeniu Ruska či Putina za agresora. Tá vojna sa začala preto, že USA a úradujúca ukrajinská vláda spoločne pripravili stratégiu vojenského ohrozenia Ruska.“ František Mikloško, ktorý s ním pôsobil v disente aj v KDH, v roku 2022 pre Postoj povedal: „V tej chvíli som povedal, že naše cesty sa rozchádzajú.“
V septembri 2025 navštívil Ruskom okupovanú časť ukrajinského Donbasu. Neďaleko Mariupola zavítal do vojenského výcvikového priestoru, kde si vyskúšal streľbu z kalašnikova aj ovládanie dronu. Fotografie zverejnila Slovensko-ruská spoločnosť, ktorej predsedá. V minulosti sa objavil aj po boku predstaviteľov krajnej pravice. Na výročie Nežnej revolúcie 17. novembra 2020 vystúpil na protivládnom proteste v Bratislave, kde rečnili aj Marian Kotleba, Milan Mazurek či Jozef Hrdlička.


