Michal Vašečka 37 rokov po novembri: Mladí utekajú pred zlobou

Michal Vašečka 37 rokov po novembri: Mladí utekajú pred zlobou

Michal Vašečka 37 rokov po novembri: Mladí utekajú pred zlobou

Sociológ Michal Vašečka sa v rozhovore pri príležitosti 37. výročia Nežnej revolúcie zamýšľa nad tým, čo sme sa ako spoločnosť naučili o slobode, slobode slova a politickej participácii. Podľa jeho slov sme sa o slobode nenaučili ani zďaleka to potrebné. Po roku 1989 sa naplno ukázalo, že po štyridsiatich rokoch reálneho socializmu je naše vedomie veľmi zvecnené.

Ľudia dnes podľa Vašečku rozmýšľajú o slobode dichotomicky, v porovnaní so sociálnymi istotami. Zdôrazňuje však, že tieto dve veci nie sú v rozpore. „Sloboda je stav duše. Nie je naviazaný na stav mojej peňaženky,“ uviedol s tým, že mnohí si slobodu zamieňajú so zhromažďovaním majetku a ekonomickou slobodou.

Vašečka pripomína, že po novembri 1989 mali ľudia rôzne motivácie. Kým niektorí chceli byť predovšetkým slobodní, iní chceli dobiehať Západ a rýchlo si kupovať mikrovlnky, práčky či autá. „Až po rokoch sme zistili, že sme boli v desivej menšine,“ poznamenal.

Sociológ si nevšimol len materiálny posun, ale aj zmenu správalania spoločnosti. „Že spoločnosť bude taká neslušná, grobiánska, hulvátska, to som si predstaviť nevedel. Z toho som vydesený dodnes,“ povedal. Podľa neho si ľudia na grobianstvo často zvykli, aj keď im prekáža.

Na otázku o zodpovednosti politických lídrov Vašečka odpovedá, že sú zodpovední, no zároveň upozorňuje, že slovenská populácia je emocionálnejšia ako prísne racionálne protestantské spoločnosti. Politici podľa neho plnia úlohu spoločenských elít a vzorov správania, hoci by skôr mali byť manažérmi, ktorých si občania vyberajú a odvolávajú. „Nemali by byť travičmi studní. Nemalá časť politických elít na Slovensku po roku 1989 bola v pravom zmysle slova travičmi studní,“ vyhlásil.

Vašečka sa venuje aj fenoménu radikálnej pravice, ktorá podľa neho ťaží zo sklamania ľudí, ktorých tradičné strany prestali zastupovať. Pripomína príbeh deindustrializácie, ktorý na Slovensku prebehol podobne ako v západnej Európe, no nebol dostatočne analyzovaný. „Radikálna pravica neprináša žiadne skutočné odpovede a riešenia, ale vie to celkom slušne využiť,“ uviedol s tým, že stačí prebudiť hnev na systém a začne sa šíriť ako oheň na vysušenej savane.

V súvislosti s polarizáciou spoločnosti hovorí o vyprázdňovaní stredu. „Máme ľudí v strede, ktorí v nemom úžase pozerajú na to, čo sa deje sprava aj zľava. Z oboch strán im niekto silno odhryzuje z priestoru,“ povedal. Slovensko sa podľa neho premenilo na tribálnu, kmeňovú pospolitosť, v ktorej ľudia kopú za svojich bez ohľadu na to, čo sa deje.

Vašečka si všíma aj cynizmus a nihilizmus, ktoré sa rozšírili v spoločnosti. Ako príklad uvádza reakcie na prejavy o slušnosti a vymedzovaní sa voči nenávisti, ktoré mnohí označovali za naivné. „Keď takýto prejav považujete za uletený, nie je to prejav vašej vyspelosti. Je to prejav vášho cynizmu. Alebo by som dokonca povedal až nihilizmu,“ myslí si.

Pokiaľ ide o demokratickú opozíciu, Vašečka oceňuje jej programy, no chýbajú mu lídri, ktorí by dokázali nadchnúť. „Okrem toho, že napíšem pekný program, a tým tvorím víziu, musím pre tú víziu nadchnúť. Musím priniesť emóciu, ktorú sme tu kedysi mali,“ povedal. Pripomína emóciu z novembra 1989 aj z roku 1998, keď sa podarilo zabrániť tomu, aby Slovensko zostávalo čiernou dierou strednej Európy. Na otázku, či vidí niekoho, kto by to dokázal, odpovedá: „Nie, nevidím.“

Vašečka upozorňuje, že mladí ľudia neodchádzajú zo Slovenska pre nízke platy, ale pred zlobou. „Stretávam sa s nimi, diskutujem s nimi. Pýtam sa: Prečo sa nechcete vrátiť? Lebo je to čudná krajina. Strašne je tam veľa zla,“ tlmočí ich slová.

V závere sa venuje aj mediálnemu prostrediu. Vníma dve protichodné tendencie – pluralizáciu, keď si mnohí novinári vytvárajú vlastné podcasty, a tlak biznisových skupín, ktoré vlastnia médiá a riešia cez ne svoje záujmy. „Dnes máme ďaleko vážnejší problém s oligarchicko-plutokratickými štruktúrami, ktoré začali určovať pravidlá hry aj politikom,“ uzavrel.