Po útoku sa zrútila časť Krymského mosta, Slovensko si pripomenulo 17. november
Po útoku sa zrútila časť Krymského mosta a Slovensko si pripomenulo 17. november (denný výber)
Po ukrajinskom útoku na Krymský most zvolali v Rusku mimoriadne zasadnutie vládnej komisie. Ruské médiá a zábery zo sociálnych sietí naznačujú, že časť cestného úseku vrátane oblúka sa zrútila do mora. Vyšetrovací výbor Ruskej federácie začal vyšetrovanie pre „teroristický útok“, zatiaľ čo Kremeľ poškodenie označil za nepodstatné. Moskvou dosadený predstaviteľ Krymu Sergej Aksionov potvrdil zásah aj pozastavenie dopravy, konkrétny rozsah škôd však neuviedol.
Krymský most je strategickou zásobovacou tepnou pre ruské sily na Ukrajine a zároveň symbolickým infraštruktúrnym projektom Vladimira Putina. O dôsledkoch útoku, obnove mosta a organizácii dopravy má rokovať komisia pod vedením vicepremiéra Marata Chusnullina.
Lavrov označil pôsobenie francúzskych vojakov na Ukrajine za „priamu účasť“ na vojne
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Moskva vie o prítomnosti francúzskych vojakov na Ukrajine a považuje ju za „priamu účasť“ Francúzska na vojne. Rusko podľa neho už v tejto veci odovzdalo Parížu varovanie.
Lavrov reagoval na informácie francúzskej stanice RFI, podľa ktorých francúzski vojaci na Ukrajine už niekoľko mesiacov cvičia ukrajinské jednotky a pomáhajú s údržbou vojenskej techniky. Podľa anonymného zdroja AFP však ide len o malý kontingent, ktorý sa nezapája do bojových operácií. Francúzska vláda prítomnosť svojich vojakov na ukrajinskom území oficiálne nepotvrdila, no pripustila rotáciu inštruktorov podporujúcich Ukrajinu vo Francúzsku, Poľsku a občas aj priamo na Ukrajine. Od roku 2023 francúzska armáda vycvičila celkovo 25-tisíc ukrajinských vojakov.
Žilinka dočasne pozastavil výkon funkcie prokurátorovi z Nových Zámkov
Generálny prokurátor Maroš Žilinka dočasne pozastavil výkon funkcie prokurátorovi Okresnej prokuratúry Nové Zámky J. K. O rozhodnutí informoval verejnosť prostredníctvom sociálnej siete. Dôvodom je trestné stíhanie zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti s výkonom funkcie. Zároveň voči nemu prebieha aj disciplinárne konanie na Najvyššom správnom súde SR pre viacnásobné závažné disciplinárne previnenia.
Žilinka zdôraznil, že tento krok je podľa neho nevyhnutný na zachovanie dôveryhodnosti prokuratúry. Zároveň upozornil, že rozhodnutie sa týka len služobného pomeru a nijako nepredurčuje výsledok trestného ani disciplinárneho konania.
Ľudia masovo vyšli do ulíc na výročie Nežnej revolúcie
Na výročie Nežnej revolúcie sa v desiatkach slovenských miest konali zhromaždenia, protesty a spomienkové podujatia. V Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici aj ďalších mestách vyšli do ulíc tisíce ľudí, ktorí si pripomenuli odkaz 17. novembra 1989.
Podujatia sa niesli v znamení obrany slobody, demokracie a nezávislých médií, no zároveň odhalili aj rozdelenie opozície. V Bratislave vystúpili zástupcovia viacerých opozičných strán, zatiaľ čo časť politikov pre nezhody s účasťou iných subjektov neprišla. V regiónoch sa miestami konali aj striktne občianske, nestranícke zhromaždenia. Atmosféru sprevádzali heslá ako „Slovensko si nedáme“ či „Dosť bolo Fica“, ale aj výzvy na jednotu demokratických síl.
Prieskum Infostatu: Demokrati pred spojením s PS nezvyčajne vysoko
Najnovší prieskum štátnej agentúry Infostat ukázal nezvyčajne silný výsledok strany Demokrati, ktorá by začiatkom novembra získala viac ako sedem percent hlasov. Išlo o jedno z jej najlepších meraní tesne pred oznámením spoločnej koalície s Progresívnym Slovenskom.
Voľby by podľa prieskumu vyhralo Progresívne Slovensko s necelými 18 percentami, no pred Smerom by malo len minimálny náskok v rámci štatistickej odchýlky. Nasledovali by Republika, Hlas, Hnutie Slovensko, SaS a KDH, pričom mimo parlamentu by zostali napríklad Maďarská aliancia, Sme rodina aj SNS. Výsledky zároveň naznačujú, že Smer by mal problém zostaviť vládu, pretože ani s Hlasom a Republikou by nedosiahol väčšinu.
Prieskum: Len jedno percento Slovákov vníma spoločenskú atmosféru ako veľmi dobrú
Nový prieskum štátnej agentúry Infostat ukázal, že spoločensko-politickú atmosféru na Slovensku vníma ako veľmi dobrú len jedno percento respondentov. Spolu s tými, ktorí ju označili za dobrú alebo skôr lepšiu ako horšiu, ide len o 13,2 percenta opýtaných. Naopak, až 67 percent respondentov hodnotí atmosféru ako skôr horšiu, zlú alebo veľmi zlú.


