Slovensko sa normalizuje, Fico vracia do sedemdesiatych rokov.
Slovensko sa vracia do obdobia normalizácie, varuje Miroslav Lehký
Miroslav Lehký, hovorca Charty 77, ostro kritizuje aktuálne kroky vlády pod vedením Roberta Fica. Podľa neho sú paralely medzi dnešnými udalosťami a situáciou v sedemdesiatych rokoch zrejmé. Pripomína, že vtedajšia normalizácia znamenala rozpad demokracie a otváranie cesty pre vládu jednej strany, čo vidí aj dnes. „Rozklad parlamentnej demokracie a nezávislej justície sú výsledky súčasného režimu, na ktoré sme upozorňovali v našom otvorenom liste Ficovi,“ hovorí Lehký.
V liste porovnal hodnosť Charty 77 so súčasným smerovaním slovenskej politiky. Obe doby sú poznamenané snahou o upevnenie moci jedinej strany. „Ak niekto tvrdí, že november 89 neznamenal vôbec nič, je to buď hlupák, alebo pokrytec. Takáto neochota prijať zmenu iba posilňuje súčasný útlak. V dnešnom režime sa môžete mať dobre, pokiaľ sa podriadíte jeho pravidlám,“ dodáva.
Normalizácia a občianska odvážnosť
Lehký apeluje na potrebu občianskej odvahy a aktívneho zapojenia sa do verejného života. „Situácia sa zdá beznádejne vyzerajúca, ale ak chceme, aby naša demokracia prežila, musíme si uvedomiť svoju zodpovednosť za správu vecí verejných,“ hovorí. Dnes, po štyridsiatich rokoch totality, cíti v spoločnosti rozklad občianskej identity a odvahy. Vyzýva na obnovu občianskej angažovanosti: „Bez občanov nemôže existovať demokratická spoločnosť.“
17. november a jeho význam v roku 2025
Lehký vyjadruje sklamanie nad tým, že 17. november, deň boja za slobodu, stratil v Slovensku status pracovného sviatku. Pozoruje však, že mnohé vysoké školy a súkromné firmy sa rozhodli tento deň nebrať ako pracovný, čím preukazujú si úctu k významu tohto sviatku. Na Slovensku a najmä v Bratislave však pociťuje nedostatok hlbokého pochopenia pre túto udalosť v porovnaní s Prahou, kde je kultúra osláv oveľa silnejšia a zasahuje hlbšie do spoločnosti.
Oslavy 17. novembra
Lehký s nostalgiou spomína na oslavy v Prahe, kde sa zhromažďujú rodiny s deťmi, a zaznievajú sviečky a kvetiny v pamiatku na obete totalitného režimu. „Na Slovensku som nikdy nezažil takú silnú súdržnosť a vnútornú kultúru pripomínania si takej významnej udalosti,“ hovorí s pochybnosťou.
Úloha historickej pamäti
Z konverzácie vychádza silná myšlienka, že spoločnosť nemôže zabudnúť na svoju minulosť. Mnohí, vrátane Lehkého, si myslia, že generácia, ktorá prežila totalitu, by mala vzdelávať mladšie pokolenia o hodnotách demokracie a slobodu. „Je potrebné, aby sme si pamätali, čo sme prežili a aby sme upozorňovali na nebezpečenstvá, ktoré nás obklopujú aj dnes,“ dodáva Lehký. Iba takto môžeme posilniť demokratické základy našej krajiny a zabezpečiť ich budúcnosť.
