Putin hrá „mierovú kamufláž“, EÚ pôžičkou Ukrajine investuje do svojej bezpečnosti, tvrdí analytik Havlíček.
Putinova „mierová kamufláž“ a pôžička EÚ pre Ukrajinu
Na nedávnom bruselskom samite EÚ došlo k rozhodnutiu o poskytnutí pôžičky vo výške 90 miliárd eur Ukrajine na najbližšie dva roky. Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky však hodnotí toto rozhodnutie ako „škaredý kompromis“, ktorý nevystihuje ambície EÚ na zadržanie ruského agresora. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa na garanciách tejto pôžičky nepodieľajú, čo vyvoláva otázky o politickej solidarite v rámci Únie.
Havlíček vyzýva na väčšiu odvahu a angešnosť voči Rusku. Podľa jeho slov by EÚ mala jasne deklarovať, že vojna sa neoplatí a že bude trvať, kým Rusko nezaplatí reparácie Ukrajine za spôsobené škody. Zmrazené ruské aktíva vo výške 210 miliárd eur by mali slúžiť na financovanie reparácií, avšak ide o otázku, na ktorej EÚ ešte musí pracovať.
Finančná pomoc a vojnové škody
Práca na využití zmrazených ruských prostriedkov sa však komplikuje. Havlíček varuje, že je potrebné konať rýchlo a zásadne, inak sa úsilie ukáže ako short-sighted. Dôvodom je nielen politická, ale aj finančná vyčerpanosť, ktorú faktická normalizácia vzťahov s Ruskom, akú presadzuje Viktor Orbán, spôsobuje. „Mali by sme ukázať Rusku, že nemá šancu uspieť,“ zdôrazňuje Havlíček.
Ukrajina momentálne čelí obrovským škodám, ktorých rozsah sa odhaduje na minimálne 500 miliárd eur. Tieto náklady by mala podľa názoru odborníka znášať ruská federácia, ktorá ničenie spôsobila. Diskusia o reparačných pôžičkách s využitím zmrazených ruských aktív sa tak stáva urgentejšou.
Postoj EÚ a názor členov
Odpor niektorých členských štátov EÚ na nevyhnutnosť záruk za pôžičku takéto ambície limituje. Slovensko a Maďarsko sa síce z pozície premiérov zaviazali, že nebudú podporovať vojenskú pomoc Ukrajine, avšak Česká republika si zachováva otvorené dvere na ďalšiu diskusiu o využití zmrazených prostriedkov. Takéto rozdielne postoje môžu viesť k rozdeleniu Únie v jej snahách o spoločný prístup voči ruskému agresorovi.
Havlíček argumentuje, že ak Rusko nezaplatí reparácie, Ukrajina nebude schopná splácať pôžičku. V rámci vyšších geopolitických hier je dôvera v systém založený na vzájomnej súčinnosti kľúčová, no momentálne panuje séria otázok bez jasného riešenia.
Hrozba a budúcnosť pôžičiek
Závery bruselského samitu zdôraznili, že Rusi používajú diplomatické manévre na získanie času na pokračovanie svojich vojenských operácií. Havlíček varuje, že výhľad na mier nie je optimistický, ak ruská strana naďalej obstaráva vojenské prostriedky a vyhýba sa dialógu o reálnych kompromisoch.
Ak sa súčasná situácia nezmení, podpora Ukrajiny môže čeliť novým výzvam, a Európa bude musieť znova prehodnotiť svoje prvotné ambície a prísne stanoviská voči Rusku. To všetko bude mať následky pre schopnosť EÚ konať ako jednotný blok v ochrane svojich záujmov a hodnot.
