Ekonomika EÚ a eurozóny zaznamenala mierny rast
Ekonomická realita Európy: Rast, ktorý len škrípe
Rast ekonomiky Európskej únie a eurozóny za druhý štvrťrok 2025 sa zdá priam tragikomický. Zatiaľ čo v prvom kvartáli sme zaznamenali zotrvačný vzostup o 0,6 % v eurozóne a 0,5 % v EÚ, do druhého štvrťroka už prerástla len štipka, s medzikvartálnym rastom 0,1 % v eurozóne a 0,2 % v EÚ. Takýto bezduchý výsledok vzbudzuje iba sklamanie, obzvlášť v čase, keď by európske hospodárstva mali ukazovať silnejšie signály o zotavení.
Porovnanie s USA: Čo je to za nadvládu?
V USA, na druhej strane Atlantiku, sa HDP vo druhom štvrťroku rozbehol o 0,7 % medzikvartálne a medziročne o 2 %. Prečo sa od Európy tak výrazne odlišuje? Je to len vplyvom údajne silnejšej ekonomiky, alebo sa v EÚ nedokážeme poučiť z vlastných chýb? Bez ohľadu na odpoveď, skutočnosť je jasná: európske krajiny potrebujú efektívny plán, ktorý pohnú situáciu k dobru.
Malé svetlo na konci tunela: Zamestnanosť
Aj keď rast HDP klopýta, zamestnanosť stále vykazuje minimálne zisky. V druhom štvrťroku sa čísla zamestnanosti v eurozóne a EÚ zvýšili o 0,1 % a medziročne o 0,7 %. Je to dôvod na oslavovanie, alebo je to iba krutý vtip v porovnaní s výzvami, ktorým obyvatelia čelí? Čo to znamená pre tých, ktorí sa snažia získať prácu? Kde je spravodlivosť v tom, že ako národ sme v horšej situácii, a predsa sa tvárime, že sme na vzostupe?
Hlavné trendy a krajiny, ktoré vedú v raste
Najväčším pozitívom zostáva Írsko, ktorého HDP vzrástol o 16,2 %. Akú cenu zaplatili za tento úspech? Kde sa iné krajiny ako Nemecko (0,4 %) a Taliansko (0,4 %) stratili? Tieto rozdiely jasne dokumentujú, že silné hospodárstva, ako je to írske, sú stále v menšine. Napriek rozšírenému rozčarovaniu nad pomalým pokrokom musíme konštatovať, že nie všetci sú na tej istej lodi – a práve tu je podstata problému.
Budúcnosť: Tma vs. Svetlo
Čo môže urobiť EÚ, aby prekonala túto stagnáciu a chytila sa vlny obnovy? Otázka zostáva otvorená a odpovede nie sú jednoduché. Je totiž potrebné, aby sa krajiny spojili a zjednotili svoje sily, namiesto aby sa len tvárili, že sa niečo deje. Bez súdržnosti a jasnej vízie budú existujúce snahy len slabými epizódami v neustálom cykle – čo, samozrejme, nie je potrebné nikomu pripomínať. Zostáva len dúfať, že budúcnosť prinesie jasnejšie vyhliadky. Ale dosiahnuť to, bude vyžadovať úsilie, odhodlanie a skutočnú spoluprácu.
