Migráciu potrebujeme, inak bude ekonomika v mínuse a podniky odídu

Migráciu potrebujeme, inak bude slovenská ekonomika v mínuse a podniky odídu, hovorí zamestnávateľ Martin Hošták

Zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda s nimi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov hovorí, že štát má približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť či zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať.

Migráciu podľa neho slovenská ekonomika potrebuje, lebo inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov.

Transakčná daň a nepredvídateľnosť legislatívy

Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a nakoniec nezrušila. Doteraz nie je známe, akú presnú podobu bude mať od januára. „Musíme to sledovať, nakoľko sa to bytostne týka všetkých podnikateľov a zamestnávateľov na Slovensku. Zvýšené náklady z tejto dane sú podnikatelia nútení premietnuť do konečných cien,“ uviedol Hošták. Podľa neho by zrušenie dane ceny neznížilo, ale mierne by zlepšilo podmienky na podnikanie.

Transakčnú daň označil za nepodarený experiment, ktorý bol okrem Slovenska zavedený len vo Venezuele a Maďarsku. Očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, no vybralo sa približne 350 miliónov.

Za väčší problém považuje, že mnohé firmy zvažovali investície na Slovensku, ale nakoniec ich tu neumiestnili pre nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a legislatívy. Ako príklad uviedol členov subdodávateľskej siete v automobilovom priemysle, ktorí plánovanú investíciu na strednom Slovensku umiestnili v Pobaltí.

Konsolidácia a úspory vo verejnej správe

Republiková únia zamestnávateľov predložila vláde zoznam konsolidačných opatrení s potenciálom takmer 6 miliárd eur. V spolupráci s odbormi neskôr predložili užší zoznam s možnými úsporami takmer 2 miliardy eur. Podľa Hoštáka sa z toho zrealizovalo málo, s výnimkou zmien pri štátnych sviatkoch.

Počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe vzrástol za 15 rokov z približne 350-tisíc na 446- až 450-tisíc. „Stačilo by pri odchode zamestnancov do dôchodku neobsadzovať tieto miesta novými zamestnancami, ale miesto zrušiť,“ povedal Hošták. Štát má takmer tisíc rozpočtových a príspevkových organizácií, z ktorých každá má vlastného riaditeľa, aparát, služobné vozidlá a obstarávania.

Rozpočet a prorastové opatrenia

Do 15. októbra má byť predložený štátny rozpočet. Vláda zatiaľ podľa Hoštáka nekomunikuje o jeho nastavení ani nezaslala dokument na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. Očakáva, že pravidlá rokovania tripartity budú dodržané a materiál dostanú vopred.

Z rezortu hospodárstva boli podľa neho predložené desiatky prorastových opatrení, ktoré však úradníci na ministerstvách vyškrtali zhruba na 90 percent. „My sme túto prácu spravili za nich a oni nám 90 percent z toho vyškrtali,“ uviedol Hošták.

Ako príklady potrebných opatrení uviedol zjednotenie sadzieb DPH a dane z príjmov, zníženie odvodového zaťaženia nízkopríjmových zamestnancov, odstránenie byrokratickej záťaže, modernizáciu Zákonníka práce, digitalizáciu verejnej správy a zrýchlenie verejného obstarávania.

Mzdy, produktivita a odchod expertov

Na otázku, prečo reálne mzdy klesajú, Hošták odpovedal, že zamestnávateľ je medzi konkurenciou a zamestnancami. Ak by výrazne vzrástli mzdy, vzrástli by náklady aj ceny a tovar by sa na trhu nepredal. Poukázal na vysoké náklady na energie pre firemný sektor, ktoré sú na Slovensku jedny z najvyšších v EÚ.

Podľa neho Slovensko prichádza o expertov a manažérov, ktorí odchádzajú do Česka aj kvôli vysokej dani z príjmov fyzických osôb. Ako príklad uviedol absolventku Cambridge, ktorá na Slovensku dostala 1 500 eur a následne odišla do zahraničia za troj- až štvornásobne vyššou mzdou.

Potreba pracovníkov z tretích krajín

Slovensko podľa Hoštáka pre starnutie populácie potrebuje pracovníkov z tretích krajín. Počet pracovnej sily sa má o 20 až 30 rokov znížiť o viac ako milión osôb. Dnes má Slovensko približne 2,6 milióna pracujúcich. Ako príklad zmeškaného vlaku uviedol kvalifikovaných špecialistov z Bieloruska, ktorých absorbovalo Poľsko, Česko či Nemecko, alebo špecialistov z Ukrajiny.

Každý pracovník z tretej krajiny podľa neho prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane. Ústredie práce hlási za august 138-tisíc neobsadených pracovných miest, ktoré domáci zamestnávatelia nevedia obsadiť Slovákmi. Na otázku, či migranti znižujú mzdy, Hošták odpovedal, že bez nich by neexistovali ani ostatné pracovné miesta. Pri rozhodovaní o investícii je podľa neho kľúčovým faktorom dostupnosť pracovníkov.

Za zabezpečenie kvalitnej pracovnej sily od materských škôl po vysoké školy je podľa Hoštáka zodpovedný štát. Firmy ľudí preškoľujú, čo je ďalší náklad znižujúci konkurencieschopnosť. Na Slovensku je približne 145-tisíc nezamestnaných, pričom mnohí nemajú pracovné návyky, nechcú pracovať alebo sú mimo pracovného procesu z iných dôvodov.