Mama Merkel, nezvládli sme to, alebo imigranti ako premárnená šanca Európy
Mama Merkel, nezvládli sme to, alebo imigranti ako premárnená šanca Európy
Európa starne a zápasí s nedostatkom pracovných síl. Tie k nám zadarmo prichádzajú vo forme migrantov, ale my namiesto toho, aby sme ich využili, ich deportujeme. Sobotňajší samit ministrov vnútra v Mníchove túto nezmyselnú politiku EÚ len potvrdil. Pani Merkelová, nezvládli sme to. Bohužiaľ, aj vašou vinou.
Hlavným bodom samitu bola podpora politiky vyhosťovania migrantov do tretích krajín. Takže, ak niekto nedostane v EÚ azyl, a nie je možné vrátiť ho do krajiny pôvodu, bude odsunutý do nejakej zaostalej africkej krajiny, ktorej bude Únia platiť, aby sa o ich nelegálnych migrantov postarala. Utečenci, pokojne i matka s dieťaťom, sa tak z ničoho nič ocitnú v neznámej krajine, kde sú ľudské práva na oveľa nižšej úrovni, kriminalita na oveľa vyššej.
Ako evanjelickí farári Červený Kasner a Alfréd Kocáb ovplyvnili migračnú politiku EÚ
Ideálny stav by bol, keby sme boli ako EÚ takí bohatí, aby sme mohli prijať každého, kto k nám príde, a zaručiť mu rovnaké práva, ako máme my. To bola myšlienka nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, dcéry evanjelického kňaza. Červený Kasner, ako prezývali jej otca v NDR, tak veril v idealistické myšlienky socializmu a v nutnosť pomáhať slabším, že sa z nemeckého Hamburgu presťahoval do diktatúry v NDR.
Pomoc slabším bola zásadnou myšlienkou aj v rodine ďalšieho evanjelického farára, Alfréda Kocába. Počas druhej svetovej vojny ukrýval u seba vo Viedni vyše 13 mesiacov poľského väzňa a nemeckého dezertéra. Jeho syn Michael Kocáb sa na rozdiel od Merkelovej vyslovil k otázke migrantov na tie časy veľmi pragmaticky. Zdôraznil nutnosť pomáhať im, ale zároveň ako prvý „slniečkár“ a „havloid“ chcel vymedziť aj ich povinnosti, konkrétne povinnosť prispôsobiť sa kultúre hostiteľskej krajiny.
Čo sme mali konkrétne urobiť, čo sme mali zakázať, alebo Mexičania v USA ako príklad
Ako prvé sme mali absolútne zakázať prístup utečencov – okrem chorých a samoživiteľov s dieťaťom – k akýmkoľvek sociálnym a integračným dávkam. Zároveň sme im mali otvoriť pracovný trh. Práca nie je a nikdy nesmie byť považovaná za zločin. A je jasné, že ak utečenec nejde ráno na siedmu do práce, ale o dvanástej sa postaví do radu na podporu, tak to domácich naštve.
Tento prístup by úplne otočil vnímanie migrantov očami Európanov. Tak ako v USA v normálnych časoch otočil vnímanie ilegálnych mexických imigrantov v očiach Američanov. Oni tam nemali žiadnu sociálnu podporu, oni tam na jahodových políčkach v Kalifornii makali od svitu do mrku a za tie peniaze si potom kúpili svoje prvé auto, svoj prvý dom. Stali sa motorom americkej ekonomiky.
My sme tu doma, a preto zabudnite na šaríu, po prvom prechode na červenú odchod
Podobne sa mali prispôsobiť kultúre hostiteľskej krajiny aj imigranti v Európe. Pracovať, ani nepomyslieť na šaríu, naopak dôsledne vymáhať naše zákony, po prvom prechode na červenú poslať domov. Prišli ste sem preto, lebo militantný islam vám doma zničil životy, tak sa nám ho nesnažte zavádzať u nás.
Radšej občan druhej kategórie v EÚ než vyhnanec v krajine tretieho sveta. Ak by sa uplatňovala táto filozofia, nebolo by ťažké pragmaticky presviedčať voličov o nutnosti podporiť idealistický základ našej kresťanskej kultúry, kde pomoc slabším je jej základným stavebným kameňom. Len by sa to robilo inou rétorikou. A pritom by sme neklamali, všetky argumenty sedia.
Idealistické ciele musia byť základom každej normálnej politiky. Ale pri ich dosahovaní je treba uplatniť aj zdravú mieru pragmatizmu. Inak to nezvládneme, preto to nezvládame, mama Merkel. Preto u vás teraz vyhráva AfD a u nás Fico a Republika.
