Tatranský jedinečný dizajn ticho chátra. Namiesto záchrany kovaných kamzíkov nové vlajky?
Tatranské označníky vstupov chátrajú. Kovaný kamzík leží v tráve, ďalšie zdobia cesty
VYSOKÉ TATRY – Hranica Tatranského národného parku sa nezačína až pri prvom turistickom chodníku. TANAP začína tam, kde cesta z podhoria pretína jeho hranicu. Práve popri hlavných cestách do hôr vznikli pred približne 50 rokmi na vtedajšiu dobu výnimočné architektonické a sochárske diela.
Označníky vstupov do TANAP-u už desaťročia vítajú návštevníkov zo všetkých smerov. Dnes sa však namiesto ich záchrany a obnovy hovorí o stavaní nových stožiarov s vlajkou.
Rozdielny osud tatranských totemov
Pri hlavných cestách vznikli v minulosti dva základné typy umeleckých výtvorov upozorňujúcich na vjazd do národného parku. Išlo o kované siluety kamzíka na podstavcoch z tatranského kameňa a masívne betónové sochy z geometrických tvarov.
Ich dnešný stav sa dramaticky líši. Jedného kovaného kamzíka ukradli pravdepodobne zberači kovov, ďalší leží pohodený v tráve. Tri označníky sa tešia dobrej kondícii a doposiaľ stoja pri troch cestných vstupoch do Vysokých Tatier.
Prehľad exteriérového umenia pri vstupoch do Tatier
Dolný Smokovec (Cesta II/534 od Popradu): Kovaná plastika kamzíka na masívnom kamennom podstavci so znakom TANAP-u stojí v plnej kráse oproti známemu penziónu a predstavuje jeden z najlepšie zachovaných ikonických symbolov.
Tatranská Lomnica (Cesta II/540 od Veľkej Lomnice): Masívny betónový totem s trojjazyčným nápisom (v slovenčine, ruštine a angličtine) a stredovým plastickým prvkom sa nachádza pri areáli bývalého kempu Eurocampu FICC.
Podbanské (Cesta II/537 od Pribyliny): Vstup do hôr z Liptova zdobí brutalistický betónový monument s plastickým nápisom TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK a stredovým negatívnym výrezom siluety tatranských štítov.
Lysá Poľana (Cesta III/3078 pri hranici s Poľskom): Unikátne kované logo kamzíka, ktoré víta návštevníkov prichádzajúcich z poľskej strany, dnes leží zabudnuté a pohodené v tráve v blízkosti betónového stĺpa s logom Východoslovenského múzea v Košiciach. Cez cestu vedľa sa nachádza vynovený vstup s drevenou bránou do Bielovodskej doliny.
Tatranská Kotlina (Cesta I/66 od Spišskej Belej): Kovový kamzík bol pred vyše 15 rokmi neznámymi páchateľmi odpílený a pravdepodobne skončil v zberných surovinách. Na mieste zostal len opustený kamenný podstavec.
Nové stožiare alebo obnova toho, čo už máme?
V poslednom období vo verejnosti rezonuje zámer ministerstva životného prostredia osádzať v národných parkoch nové stožiare so štátnymi vlajkami. Tento nápad pri pohľade do terénu Vysokých Tatier vyvoláva otázku, prečo budovať nové stĺpy v chránenej prírode, keď pri vstupoch do národného parku stoja autorské umelecké diela, na ktoré sa časom zabudlo.
Pôvodné označníky v sebe už dávno nesú lokálny patriotizmus, identitu aj úctu k prírode – či už označením TANAP, trojjazyčným nápisom Tatranský národný park pre zahraničných hostí, alebo ikonickým motívom kamzíka tatranského.
Namiesto budovania nových stožiarov v horskej krajine sa ponúka zmysluplná alternatíva v podobe opätovného vztýčenia zreštaurovaného kovaného kamzíka v Lysej Poľane, vytvorenia repliky kamzíka a jeho osadenia na opravený podstavec pri Tatranskej Javorine či očistenia a zakonzervovania cenných betónových sôch na Podbanskom a v Tatranskej Lomnici. Obnova pripomienok TANAP-u by stála zlomok rozpočtu plánovaných novostavieb a ukázala by hrdosť k histórii národného parku.
Príbeh tatranského symbolu
Pôvod exteriérových diel z kovu a betónu siaha do 70. a 80. rokov 20. storočia. V tomto období zažívali Vysoké Tatry veľký rozmach cestovného ruchu spojený napríklad s majstrovstvami sveta v lyžovaní v roku 1970. Vznikla preto potreba vizuálne zjednotiť a dôstojne označiť hranice najstaršieho slovenského národného parku.
Tatranci vtedy oslovili výtvarníkov a architektov modernistickej generácie. Namiesto obyčajných plechových značiek navrhli koncept umelecky stvárnených označníkov – vstupných brán do národného parku. Tvorcovia siahli po poctivých materiáloch – tatranskom riečnom kamenive, liatom betóne a kováčsky spracovanej oceli.
Ústredným motívom kovaných plastík sa stal štylizovaný kamzík tatranský – endemický druh žijúci v Tatrách, ktorý sa stal oficiálnym znakom a maskotom národného parku. Architekti ho stvárnili v modernistickom duchu, pričom kamenný podstavec evokoval pevnosť tatranských štítov. Betónové verzie pracovali s brutalistickou estetikou a hrou svetla a tieňa v podobe geometrických výrezov s výhľadom do krajiny.
Totemy sú dnes autentickým svedectvom doby a hodnotným úžitkovým umením v otvorenej krajine. Kompetentné organizácie by preto namiesto vymýšľania nových projektov mali nasmerovať svoju pozornosť aj k záchrane miznúcich pamätníkov tatranského dizajnu.
