Putin môže padnúť. Vyšetrovateľ vojnových zločinov prezradil, čo by to spôsobilo
Putin môže skončiť v rukách vlastných ľudí, hovorí bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov
Bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov Vladimír Dzuro považuje zatknutie ruského prezidenta Vladimira Putina v Haagu za utópiu. Podľa jeho slov je väčšia šanca, že Putin skončí v rukách vlastných ľudí, než aby ho postavil pred súd medzinárodný tribunál.
Dzuro patrí medzi najskúsenejších českých vyšetrovateľov vojnových zločinov. V 90. rokoch pracoval pre Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, kde vyšetroval aj masaker na Ovčare. Neskôr viedol newyorskú kanceláriu Úradu pre vnútorný dohľad OSN, kde pôsobil až do roku 2023. Nedávno vydal knihu Vyšetřovatel – Zločiny privilegovaných, v ktorej odhaľuje zákulisie medzinárodných inštitúcií, zneužívanie moci a prípady korupcie.
OSN nie sú iba mierové operácie
Dzuro odmieta kritiku OSN za presadzovanie takzvanej woke agendy. Pripomína, že ani Izrael, ktorý by na to mohol mať dôvod, neplánuje z OSN vystúpiť. Ak totiž krajina zostane mimo organizácie, stratí akúkoľvek možnosť ovplyvňovať dianie v nej.
Pripúšťa, že päť stálych členov Rady bezpečnosti má dodnes oveľa väčšiu moc než ostatné štáty. OSN vznikla po druhej svetovej vojne na základe jej výsledkov a práve víťazné mocnosti majú rozhodujúce slovo. Aj Nemecko a Japonsko patria medzi najväčších prispievateľov do rozpočtu OSN, no prehrali vojnu, a preto nemajú rovnakú moc ako spomínaná pätica.
Generálny tajomník OSN sa podľa Dzura nemôže ráno zobudiť a rozhodnúť, že niekam pošle mierové jednotky alebo vytvorí tribunál. Predstavuje výkonnú zložku organizácie a pracuje na základe zadania od Rady bezpečnosti a Valného zhromaždenia. OSN nemá vlastné peniaze ani vlastných vojakov.
Rozdiel medzi ruskými a ukrajinskými zločinmi
Dzuro považuje za naivné myslieť si, že Ukrajinci vojnové zločiny nepáchajú. Ak by niekedy vznikol tribunál vyšetrujúci zločiny počas ruskej agresie, musel by vyšetrovať nielen ruské, ale aj potenciálne ukrajinské zločiny. Nemôže ísť o jednostrannú záležitosť.
Zásadný rozdiel však vidí v tom, že na ukrajinskej strane môže ísť o individuálne činy vojakov pod vplyvom emócií, zatiaľ čo na ruskej strane ide o organizované útoky. Ak na Ukrajine dopadajú rakety na školy, nemocnice alebo divadlá, vyžaduje si to určitý stupeň organizácie. Nikdy nepočul o prípade, keď by ukrajinská strana organizovala niečo podobné.
Aj zabitie jednotlivého neozbrojeného vojaka, ktorý sa vzdal, je vojnovým zločinom. Ak vojak v uniforme zloží zbraň a je zabitý, ide o vojnový zločin, pretože už nie je aktívnym bojovníkom.
Putin by mohol mať problém, keď prestane vyhovovať svojmu okoliu
Dzuro dúfa, že Putina by mohla dostihnúť spravodlivosť priamo v Rusku. Predstava, že by medzinárodné spoločenstvo dokázalo zatknúť úradujúceho prezidenta jadrovej superveľmoci, ktorá je stálym členom Rady bezpečnosti OSN, je podľa neho utópia.
K jeho zatknutiu by možno mohlo dôjsť, ak by už nebol prezidentom a zároveň by sa v Rusku zmenil politický systém. Nestačilo by však iba to, že Putin prestane byť prezidentom. Medzi ľuďmi okolo neho sú Lavrov, Medvedev a ďalší, ktorí sú vo vyjadreniach často ešte radikálnejší než samotný Putin. Musel by sa zmeniť celý systém.
Putin by mohol začať mať problém vo chvíli, keď prestane vyhovovať ľuďom vo svojom okolí – predovšetkým tým, ktorí majú peniaze a v dôsledku sankcií o ne prichádzajú. Zároveň vo vojne umierajú státisíce mladých ruských mužov a matky a otcovia sa môžu začať pýtať, prečo ich synovia umierajú.
Ak by sa spojila nespokojnosť spoločnosti s tým, že Putin prestane byť užitočný pre oligarchov, FSB či vojenské štruktúry, mohlo by to viesť k jeho pádu. V takom prípade si Dzuro vie predstaviť, že by bol stíhaný priamo v Rusku. Považuje to za pravdepodobnejšie, než že by ho Rusko vydalo Medzinárodnému trestnému súdu.
Medzinárodné právo odráža mocenské vzťahy
Dzuro si myslí, že jediná skutočná spravodlivosť je Božia. Človek nedokáže vytvoriť absolútnu spravodlivosť, pretože je omylný. Keď pracoval ako policajt, bol zástancom trestu smrti. Roky práce pre tribunál a OSN však jeho názor zmenili.
V realite budú mať niektoré štáty vždy väčší vplyv na to, ako sa spravodlivosť presadzuje. Bez politickej vôle a peňazí nemožno zakladať tribunály ani súdy. Veľmoci tak budú mať vždy navrch pri rozhodovaní o tom, čo sa bude vyšetrovať a čo nie.
