Analytik označil najvážnejšiu chybu, ktorá viedla k dvojnásobnej vražde v Staškove
Analytik pomenoval najvážnejšiu chybu, ktorá viedla k dvojnásobnej vražde v Staškove
Vražedné násilie na školách a samovražedné konanie detí sú spojené nádoby. Podobných prípadov, ako sa odohral v Staškove, je na Slovensku oveľa viac, len sa končia samovraždami. Upozorňuje na to bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý bol priamo na mieste staškovskej tragédie.
Expert na krízovú komunikáciu a zakladateľ spoločnosti Modrý anjel rozoberá tragédiu na základnej škole v kysuckom Staškove, kde 13-ročný žiak zabil učiteľku a následne v nemocnici zraneniam podľahla aj jeho spolužiačka.
Podľa Bránika nejde o skratové konanie, ale o dlhodobý vývoj. Poukazuje na zlyhanie prirodzeného prostredia a systému podpory problematických detí. Zároveň upozorňuje, že hejt zo sociálnych sietí sa presúva až k samotným obetiam.
Analytik sa venuje aj otázke, prečo sú bezpečnostné kamery pre potenciálnych páchateľov skôr výzvou než odstrašením, prečo nemožno takéto útoky paušálne zvaľovať na psychiatrických pacientov a či sa dá podobným útokom vôbec zabrániť.
Upozorňuje, že verejnosť o tragédii zatiaľ nevie takmer nič, najmä čo sa týka motivácie páchateľa. Deň pred činom prebehla intervencia a sociálna pedagogička vypovedala, že páchateľ po rozhovore nepôsobil radikálne. Odporučili mu psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho.
Podľa Bránika možno povedať, že vnútorné napätie páchateľa je spojené predovšetkým so zlyhaním nukleárnej rodiny. Otec bol vo väzení, matka závislá od drog. V prirodzenom prostredí, kde by malo byť dieťa v komforte, sa muselo hľadať náhradné riešenie.
Časť ľudí sa prikláňa k tomu, že spúšťacím momentom bolo podanie trestného oznámenia. Analytik považuje za otázne, do akej miery má podanie trestného oznámenia zmysel v prípade páchateľa, ktorý nie je trestnoprávne zodpovedný. Podľa neho nešlo o pridanie podpory, ale o pridanie záťaže.
Bránik zdôrazňuje, že konanie útočníka je výsledkom dlhodobého vývoja. Prejavoval sa tak už týždne či mesiace. Podobne prežívajú svoju každodennosť stovky a tisíce detí, ktoré sa nemajú dobre a sú blízko hranice zlyhania.
Poukazuje na spojitosť medzi násilnými útokmi a suicidálnym konaním mladých ľudí. Deti, ako je tento páchateľ, oveľa častejšie pristupujú k násilnému útoku na samých seba z podobných dôvodov ako pri útoku na iných.
Analytik odmieta, že by politici alebo influenceri boli tí, ktorí takéto konanie spúšťajú. Sú podľa neho produktom spoločnosti. Ak by neexistovala objednávka od ľudí, boli by na okraji.
Čo sa podľa Bránika dramaticky zmenilo, je dosah sociálnych sietí. To, čo pred 20 rokmi ostalo v obývačke, dnes ten istý človek napíše alebo natočí a emócia sa šíri nekontrolovane.
Kamera podľa analytika nie je preventívny nástroj. Má zmysel ako podklad do spisu po skutku, no poskytuje páchateľom pocit, že ich niekto uvidí, a tým posilňuje prostredie ochotné páchať zlo.
Bránik upozorňuje na kritický nedostatok pedopsychiatrov. Pripomína slová psychiatra Michala Pataráka, ktorý už roky upozorňuje na dramatický stav detskej psychiatrie a nedostatočné pokrytie pedopsychiatrickými ambulanciami a lôžkami.
Podľa analytika väčšina páchateľov takýchto činov nie sú psychiatrickí pacienti. Ľudia majú tendenciu pripisovať nenormálny skutok psychickému ochoreniu, pretože ich vnútro sa bráni prijať, že čin spáchal zdravý človek.
Ako referenčný príklad dobrej praxe uvádza Fínsko, kde fungujú deradikalizačné programy a znížila sa šikana. Ani tam sa však podobné útoky nedejú na nulu. Nikdy to podľa neho nepôjde úplne, no treba zahusťovať sieť a zachytiť čo najviac detí.
Bránik odmieta označenie útoku v Staškove za femicídu. V nastavení chlapca boli nenávistné prejavy, no nie preto, že obete boli ženy, ale preto, že boli nositeľkami moci. Zároveň zdôrazňuje, že femicída je vážny problém, ktorý treba riešiť.
Na otázku, či rodičia majú garanciu, že sa ich dieťaťu v škole nič také nestane, analytik odpovedá, že ktokoľvek by tvrdil, že áno, klamal by. Vysoko pravdepodobné to podľa neho nie je, no existuje okno príležitostí, ktoré sa aj v Staškove dalo zavrieť.
