Deň pred útokom v Staškove bolo okno príležitostí, analytik videl nesprávnu techniku

Deň pred útokom v Staškove bolo okno príležitostí, analytik upozornil na použitie nesprávnej techniky

Vražedné násilie na školách a samovražedné konanie detí sú spojené nádoby. Podobných prípadov, ako sa odohral v Staškove, je podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika oveľa viac, len sa končia samovraždami. Bránik, ktorý bol priamo na mieste tragédie, upozorňuje, že prípad ukazuje dlhodobý vývoj, nie skratové konanie.

Na základnej škole v kysuckom Staškove 13-ročný žiak zabil učiteľku a následne v nemocnici zraneniam podľahla aj jeho spolužiačka.

Podľa Bránika deň pred činom prebehla intervencia a sociálna pedagogička uviedla, že páchateľ po rozhovore nepôsobil radikálne. Odporučili mu psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho, aj napriek tomu, že išlo o akútny prípad.

Analytik tiež upozornil, že páchateľ sa na útok pripravoval vopred a mal mať zoznam obetí. Jeho vnútorné napätie je podľa neho spojené predovšetkým so zlyhaním nukleárnej rodiny.

Časť ľudí sa prikláňa k tomu, že spúšťacím momentom bolo podanie trestného oznámenia. Bránik považuje za otázne, do akej miery má podanie trestného oznámenia zmysel v prípade páchateľa, ktorý nie je trestnoprávne zodpovedný.

Podľa analytika je konanie útočníka výsledkom dlhodobého vývoja a dôsledkom toho, že sa vážne nemal dobre. Prejavoval sa tak už týždne či mesiace.

Bránik zároveň upozornil, že bezpečnostné kamery už nefungujú ako preventívny nástroj, ale skôr posilňujú prostredie ochotné páchať zlo. Páchatelia dnes nechcú nechať nič na náhodu a často si nosia vlastné kamery alebo útok streamujú.

Expert na krízovú komunikáciu tiež odmietol paušálne zvaľovanie takýchto útokov na psychiatrických pacientov. Väčšina páchateľov podľa neho nie sú psychiatrickí pacienti.

V súvislosti s tragédiou sa podľa Bránika šíri aj mýtus o deťoch ako takzvaných snehových vločkách. Tvrdí, že za vtedajšie zamlčiavanie dnes platíme obeťami aj útočníkmi.

Bránik sa tiež vyhradil voči označeniu útoku v Staškove za femicídu. Podľa neho išlo o nenávistný útok muža na ženu, ale nenávisť nespočívala v tom, že ide o ženy, ale v tom, že boli nositeľkami moci.

Na otázku, či existuje garancia, že sa podobná tragédia nestane, Bránik odpovedal, že ktokoľvek by tvrdil, že áno, klamal by. Zároveň však uviedol, že existuje okno príležitostí, ktoré sa aj v Staškove dalo zavrieť. Podľa neho ešte v posledný deň pred útokom používali nesprávnu techniku a správny nástroj bol použitý v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.