Spoliehať sa na Putinovu dobrosrdečnosť je hazard so životom Slovenska

Spoliehať sa na Putinovu dobrosrdečnosť je hazard s existenciou Slovenska

V spore Viliama Karasa s Františkom Mikloškom nejde len o jednu pôžičku. Otázka neznie, koľko máme zaplatiť Ukrajine, ale koľko by Slovensko zaplatilo za svet, v ktorom sa Ukrajina neubráni.

V reakciách na ruskú revizionistickú a imperialistickú vojnu proti Ukrajine sa čoraz jasnejšie črtajú tri postoje.

Podľa prvého sme pevne v EÚ a NATO, Rusko je agresor, hranice sa nesmú meniť silou, ale Slovensko nemusí niesť každý ďalší účet za pomoc Ukrajine. Do tejto polohy sa dostal podpredseda KDH Viliam Karas, keď označil za korektné, že sa Slovensko nezapojí do ďalšej pôžičky.

Druhý vychádza z rovnakej geopolitickej premisy, ale robí z nej iný záver: ak je nezávislá, demokratická a obranyschopná Ukrajina na našej východnej hranici súčasťou bezpečnosti Slovenskej republiky, nemožno oddeliť tento strategický cieľ od primeraného podielu na nákladoch.

Takto argumentuje František Mikloško a po jeho spore s Karasom aj oficiálne KDH, keď vyhlásilo, že jednotný európsky postup pri pomoci Ukrajine je v národnom a bezpečnostnom záujme Slovenska.

Robert Fico však už dlhšie vytvára tretí tábor. Podľa neho vojna na Ukrajine nie je naša vojna, dodávky munície a zbraní brániacemu sa štátu ju predlžujú a sankcie proti Ruskej federácii sú neúčinné. Odpor Ukrajincov proti Putinovmu zámeru zničiť ich nezávislú štátnosť sa tak v tejto logike mení na prekážku mieru, ktorý sa má dosiahnuť oslabovaním schopnosti Ukrajiny brániť sa.

Minister obrany Robert Kaliňák vidí garancie slovenskej bezpečnosti v priateľských vzťahoch s Ruskom. Ficove pochybnosti o praktickom význame článku 5 NATO a úvahy o vojenskej neutralite Slovenska dopĺňa obdiv k Trumpovi a Putinovi ako k politikom, ktorí si presadzujú národné záujmy.

Hnutie Republika sa k tejto predstave otvorene pridáva. Milan Uhrík hovorí, že s pomocou Ukrajine treba skončiť. Smer už spoluprácu s Republikou po parlamentných voľbách pokladá za hotovú vec a ani Hlas ju kategoricky nevylúčil.

Verejná mienka vytvára pre alianciu so Republikou v zahraničnej a bezpečnostnej politike na prvý pohľad priaznivé prostredie. Prieskum agentúry Focus na jar nameral, že 60 percent respondentov považuje Zelenského skôr za politika, ktorý vojnu predlžuje. GLOBSEC zistil, že 63 percent Slovákov si myslí, že pomoc Ukrajine vojnu zbytočne predlžuje a 52 percent podporuje územný kompromis výmenou za mier.

Spoločnosť však nie je jednoducho proti Ukrajine. Jarný Eurobarometer nameral 72-percentnú podporu finančnej a humanitárnej pomoci tejto susednej krajine a 58-percentnú podporu sankcií proti Rusku. Práve o interpretáciu tejto rozpornosti sa dnes vedie zásadný politický zápas, do ktorého vstúpil svojimi vyjadreniami aj Viliam Karas.

František Mikloško mu vyčítal, že jeho postoj je videním Smeru, SNS a Republiky a že si neuvedomuje, že Ukrajinci bránia aj našu slobodu. Karas približovanie k Smeru odmietol a pripomenul, že ako minister hlasoval za vojenskú pomoc Ukrajine a trvá na nedotknuteľnosti hraníc.

Mikloško však pomenoval problém, ktorý nemožno odbiť ako osobnú hádku dvoch politikov KDH. Karas sa s Ficovým tretím táborom stretol v postoji, že Slovensko ďalšiu finančnú účasť na pomoci Ukrajine odmietne. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha na to reagoval, že Karas konečne povedal to, čo Smer tvrdí roky.

Tento spor by bol menej závažný, keby sa ruské ambície končili Donbasom alebo zničením samostatnej ukrajinskej štátnosti. Ruská predstava revízie európskeho usporiadania je však širšia. Ešte pred inváziou v decembri 2021 Kremeľ oficiálne požadoval faktický návrat bezpečnostných pomerov v strednej a východnej Európe pred rozšírením NATO. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová 30. septembra vyhlásila európske zbrojovky vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu za potenciálne vojenské ciele Ruska.

Transatlantická väzba prestáva pôsobiť samozrejme, lebo Trumpova politika oslabila dôveru európskych spojencov v stabilitu amerických bezpečnostných garancií. Európske štáty sú preto nútené vážne uvažovať, čo znamená podstatne menšia americká účasť na obrane Európy v situácii, keď Rusko vedie proti EÚ hybridnú vojnu.

Na stole je zásadná otázka pre občanov Slovenskej republiky: je práve teraz vhodný okamih na oslabovanie našich väzieb s EÚ a NATO a experimentovanie s neutralitou? Ak sa po voľbách stane vládnym programom spochybňovanie článku 5 a predstava o neutralite, vznikne pre Slovensko krajne riskantná bezpečnostná situácia.

Spoliehať sa na dobrosrdečnosť vojnového zločinca, ktorý sa neštíti unášať deti a masakrovať civilné obyvateľstvo, je viac ako geopolitická naivita a strategická slepota. Je to hazard s existenciou samostatnej suverénnej slovenskej štátnosti.

Mikloško má pravdu, že obrana Ukrajiny je aj obranou Slovenska a Európskej únie a že musíme ako štát a národ niesť primeraný diel nákladov a nesprávať sa ako čierny pasažier.