Gašpar víta vojenské kontakty s Moskvou, Rusko obhajoval v kremeľskom plátku
Gašpar víta vojenské kontakty s Moskvou, v rozhovore pre TASS sa zastal Ruska
Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar poskytol rozhovor ruskej štátnej tlačovej agentúre TASS. Agentúra ho zverejnila v čase, keď minister zahraničných vecí Juraj Blanár rokoval v Moskve s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. V rozhovore Gašpar volí zmierlivý tón a vyzýva na spoluprácu s Ruskom, ktoré vedie vojenskú agresiu proti Ukrajine.
Jednou z hlavných tém sú dodávky ruského plynu a energetická spolupráca. Pozornosť však vyvoláva aj obnovenie výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskom a Ruskom, čím Gašpar potvrdzuje dlhšie avizované obnovenie vojenských kontaktov s Moskvou. V minulosti vystúpil aj v ruskej Štátnej dume a netají sa dobrými vzťahmi s Ruskom.
„Obnovenie výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou možno považovať za praktický krok zameraný na zachovanie komunikačných kanálov a zlepšenie vzájomného porozumenia v oblasti bezpečnosti a obrany,“ uviedol Gašpar pre TASS.
Podľa jeho slov sa spolupráca s Ruskom a západnými spojencami nemusí vylučovať. „Udržiavanie dialógu s Ruskom a spolupráca s európskymi a transatlantickými partnermi sa nemusia navzájom vylučovať,“ dodal. Gašpar často preberá ruské naratívy, napríklad o nefunkčnosti európskych sankcií. Slovensko je pritom stále na ruskom zozname takzvaných nepriateľských krajín.
V septembri blízky spojenec Vladimira Putina a bývalý ukrajinský politik Viktor Medvedčuk varoval Slovensko a Česko pred možným konfliktom s Ruskom. Tvrdil, že slovenská a česká vláda sa hlásia k mierovým riešeniam, no zároveň prostredníctvom silného zbrojárskeho priemyslu podporujú Ukrajinu. Napriek cestám slovenských vládnych predstaviteľov do Moskvy tak zostáva Rusko pre Slovensko bezpečnostnou hrozbou.
Gašpar pripúšťa zmenu politiky EÚ voči Rusku
Gašpar v rozhovore viackrát spomína Trumpovu dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty ako príklad toho, že aj západné krajiny môžu hospodársky spolupracovať s Ruskom napriek sankciám.
Ďalšou témou bola otázka TASS o parlamentných voľbách na Slovensku naplánovaných na budúci rok. Gašpar pripúšťa možný nástup opozície k moci a hovorí, že v takom prípade by sa zahraničná politika Slovenska pravdepodobne zmenila. Pre TASS však uviedol, že vláda Roberta Fica by mala dokončiť svoje funkčné obdobie.
Gašpar tiež pripúšťa, že v Európskej únii môže dôjsť k zmene politiky voči Rusku. Hovorí o rozdielnych postojoch členských krajín k sankciám a potrebe zachovať diplomatické kontakty s Moskvou.
„Európska únia v súčasnosti naďalej uplatňuje sankcie voči Rusku a poskytuje podporu Ukrajine. Jednotlivé členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky však môžu mať, a skutočne aj majú, odlišné názory na rozsah sankčných opatrení, energetickú politiku a podmienky budúceho diplomatického urovnania konfliktu,“ povedal Gašpar pre ruskú agentúru.
Európa pritom zvažuje vyslanie vlastného zástupcu na rokovania s Vladimirom Putinom. Dôvodom nie je snaha obnoviť vzťahy s Ruskom, ale zapojiť sa priamo do rokovaní o ukončení ruskej vojny na Ukrajine. Európske krajiny sa doteraz spoliehali na amerických vyjednávačov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera. Pre nezhody s Trumpovou administratívou a obavy, že Washington dostatočne nezastupuje európske záujmy, chcú mať pri rokovacom stole aj vlastného zástupcu. Podľa britského denníka The Telegraph sa medzi možnými kandidátmi spomínajú talianska premiérka Giorgia Meloniová, dánska premiérka Mette Frederiksenová, fínsky prezident Alexander Stubb aj český prezident Petr Pavel.
Gašpar sa dotkol aj zmrazeného ruského majetku. Pripomenul, že premiér Robert Fico odmieta jeho využitie na financovanie ukrajinskej armády a takýto postup označil za neprijateľný. Obhajoval aj výhrady slovenskej vlády voči európskym sankciám a zákazu dovozu ruského plynu. Tvrdí, že pri rozhodovaní treba zohľadňovať ekonomické dôsledky pre jednotlivé členské štáty.
Slovensko napriek opakovanej kritike sankcií naďalej súhlasí s prijímaním ďalších opatrení proti Rusku. Európska únia naposledy 12. októbra schválila rozsiahle sankcie proti takmer 1 600 osobám a spoločnostiam napojeným na ruský vojenský priemysel. V júli prijala aj 21. sankčný balík proti Rusku.
Gašpar ubezpečoval aj ruských občanov
Súčasťou rozhovoru bola aj otázka ruskej agentúry TASS, či sa ruskí občania na Slovensku nemusia obávať vydania do tretích krajín z politických dôvodov. Gašpar ich ubezpečil, že takéto vydanie je nepravdepodobné. Zároveň dodal, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne, v súlade so slovenskými zákonmi a medzinárodnými záväzkami.
Podpredseda parlamentu tiež pripomenul, že Slovensko naďalej vydáva ruským občanom turistické víza. Zdôraznil, že by nemali byť automaticky posudzovaní iba na základe svojej štátnej príslušnosti.
