Izrael volí v tieni vojny: Padne Netanjahu a čo to znamená pre Gazu či Irán?

Izrael volí v tieni vojny

Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu.

Hlavnou témou nie je ekonomika, ale národná bezpečnosť a vyčerpávajúca vojna v Pásme Gazy, ktorá krajinu izoluje aj na medzinárodnej scéne. Analytiki hovoria o referende o tom, ako zaistiť bezpečnosť krajiny v regióne, kde Izrael obklopuje Hamas, Irán aj libanonský Hizballáh.

O čo vo voľbách ide

Kampaň a voličské nálady ovládol motív národnej bezpečnosti, ktorý prekryl aj vysoké životné náklady. Spoločnosť je po viac ako dvoch rokoch bojov na viacerých frontoch vyčerpaná.

Hlasuje sa aj o vnútornom nastavení štátu. Vláda sa snaží oklieštiť právomoci najvyššieho súdu a meniť podobu demokratických inštitúcií. Zásadným sporom je výnimka z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov, ktorá v čase mobilizácií vyvoláva hnev u sekulárnejších rodín. Opozícia sľubuje jej zrušenie a žiada nezávislú komisiu na vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní pred útokmi z októbra 2023.

Hlavní kandidáti

Premiér Benjamin Netanjahu (Likud) hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom, kde čelí obvineniam z korupcie. Tvrdí, že len on dokáže Izrael ochrániť, a zodpovednosť za 7. október presúva na bezpečnostné zložky. Oporu má v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách.

Proti nemu stojí bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot so stranou Jašar (Poctivosť). V bojoch v Gaze stratil syna aj dvoch synovcov a sľubuje vyšetrenie zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti.

Prieskumy a možná koalícia

Prieskumy naznačujú, že Netanjahuova koalícia stratí väčšinu, no poskladať novú vládu bude pre opozíciu ťažké. Opozičné hlasy sa delia na židovské strany a subjekty zastupujúce palestínskych občanov Izraela. Arabské strany vylučujú priamy vstup do koalície, naznačili však ochotu ticho podporiť menšinovú vládu.

Kľúč môžu držať dve malé strany na hrane zvoliteľnosti: krajne pravicová Amča Jisrael bývalého generála Ofera Wintera a Rezervisti, ktorí trvajú na plošnej brannej povinnosti a odmietajú vládu s ultraortodoxnými stranami aj závislosť od arabských hlasov.

Gaza a budúcnosť bezpečnosti

Konflikt v Gaze určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť vládnych spojencov tlačí na extrémnu líniu vrátane rozširovania osád na Západnom brehu. Opozícia varuje pred medzinárodnou izoláciou, sankciami a vyčerpaním armády bez politického plánu na deň po vojne.

Kneset má 120 kresiel a poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia. Keďže žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, Izrael vždy vládli koalície. Po zverejnení výsledkov prezident vyzve stranu s najväčším počtom kresiel, aby sa pokúsila dohodnúť na vládnej koalícii.