Slovensko je len prestupná stanica. Po štúdiu od nás utekajú aj cudzinci
Odliv študentov pokračuje, Slovensko zostáva prestupnou stanicou
V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák, čo je trojnásobok európskeho priemeru. Štvrtým najväčším slovenským študentským mestom už nie je Prešov ani Žilina, ale české Brno. Vyplýva to z prieskumu Ako pritiahnuť talent 2026, ktorý porovnáva situáciu s rokom 2024.
Motivácie mladých ľudí pri výbere vysokej školy, odboru či krajiny štúdia sa podľa prieskumu významne nezmenili. Ak bolo cieľom znížiť odliv študentov, nepodarilo sa to. Podiel Slovákov na slovenských vysokých školách klesá, zatiaľ čo v Českej republike aj ďalších krajinách rastie.
Nízka návratnosť a deficit talentov
Späť na Slovensko sa vracia len relatívne malá časť odchádzajúcich. Podľa dát Inštitútu vzdelávacej politiky sa domov vracia približne 40 percent odídencov, kým z prichádzajúcich cudzincov u nás zostáva iba okolo 20 percent. Pri prichádzajúcich ide z viac ako polovice o občanov Ukrajiny.
Študenti v zahraničí volia iné odbory ako doma – odchádzajú najmä na informatiku, technické smery a zdravotníctvo. Analýzy OECD ukazujú, že Slovensko spolu s Rumunskom funguje pri zdravotníkoch ako prestupná stanica: študenti tu vyštudujú medicínu a odídu preč.
Kvalita škôl pred politikou
V prieskume dominovali faktory viazané priamo na vzdelávanie. Na čele motivácií je objavovanie novej krajiny a kultúry (79 percent) či slabá ponuka pracovných príležitostí (78 percent), nasledujú odporúčania známych so skúsenosťou so slovenskými školami (67 percent) a úroveň kvality vzdelávania (67 percent). Nezáujem politikov uvádza 62 percent a zlé fungovanie štátnych inštitúcií 60 percent respondentov.
Podľa Hall je kvalita vysokej školy podstatne zásadnejším motívom než stav spoločnosti. Kľúčom je podľa nej systematická práca s kvalitou vysokého školstva, nie spoliehanie sa na zmenu politickej situácie.
Štipendiá na chvoste záujmu
Štát nalial milióny eur do programu Študujem doma, no v rebríčku motivácií skončili štipendiá až na šiestom mieste a polovica maturantov ani nepozná ich podmienky. Pri rozhodovaní o konkrétnom študijnom odbore skončilo štipendium až na 14. mieste zo 17 sledovaných položiek.
Absolventi zahraničných škôl majú po návrate štatisticky vyššie príjmy, takže jednorazové štipendium neprevažuje dlhodobé benefity štúdia v zahraničí. Podľa Hall časť problému spočíva aj v tom, že študent sa dozvie, či štipendium získal, až po zápise na školu.
Rezervy a odporúčania
Ako rýchlu cestu k zvýšeniu kvality uvádza Hall vytváranie spoločných študijných programov s univerzitami, kam naši študenti odchádzajú, moderné laboratóriá a techniku, kredity za tútorstvo či intenzívnejšie prepájanie s praxou. Univerzity by mali na stredné školy posielať svojich študentov, keďže rovesnícky príklad funguje silnejšie než prednáška akademickej celebrity.
Ako inšpiráciu uvádza Írsko, ktoré v 90. rokoch čelilo masívnemu odlivu mozgov a zvrátiť ho dokázalo vďaka nadrezortnej štátnej politike. Udržanie talentov si podľa nej vyžaduje skutočnú prioritu na najvyššej vládnej úrovni.


