Cenu Biela vrana získala umelkyňa Anna Daučíková

Cenu Biela vrana získala umelkyňa Anna Daučíková

Bielu vranu získala Anna Daučíková

Medzinárodne etablovaná vizuálna umelkyňa a pedagogička, ktorá vystavuje po celom svete, je pokladaná za pionierku LGBTI+ hnutia na Slovensku. Bola pri vzniku feministického časopisu Aspekt aj Iniciatívy Inakosť. Občianske témy prenáša aj do svojej tvorby. Reflektuje v nej otázky tela, identity, spoločenských noriem aj moci inštitúcií.

Ocenenie Biela vrana získava za celoživotnú vernosť pravdivosti k sebe, odvahu k sebavyjadreniu napriek nehostinnému spoločenskému prostrediu a príklad, ktorý inšpiroval mnohých ďalších spájať sa v presadení svojich práv.

Biela vrana sa ocenením Anny Daučíkovej symbolicky vracia k prvej generácii občianskych aktivistov, ktorí položili základy pre slobodu a rast občianskej spoločnosti po páde komunizmu v podmienkach, keď často čelili nepochopeniu a osamoteniu.

Život a štúdium

Anna Daučíková sa narodila v roku 1950 v Bratislave. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Sklo v architektúre Václava Ciglera. Vo viacerých rozhovoroch opísala, že od detstva pociťovala nesúlad medzi svojím telom a identitou, ktorú jej prisudzovalo okolie.

V rokoch 1979 až 1991 žila a pracovala v Moskve. Po návrate do Bratislavy spolu-zakladala feministický časopis Aspekt, ktorý sa aj vďaka nej venoval témam sexuálnych menšín. V 90. rokoch – teda v období, keď sa ľudia pre svoju inakosť vo verejnom priestore mnohokrát stávali terčami agresie, či dokonca fyzických útokov – bola akousi neformálnou hovorkyňou za práva LGBT+ ľudí na Slovensku.

Umelecká tvorba a aktivizmus

V roku 1994 sa umelkyňa vo Švajčiarsku zoznámila s technikou videoart, čo neskôr označila za dôležitý moment svojej cesty k videu. Jej prvé snímky sa sústredili na detaily rúk, pohyb a telesnosť. Neskôr prešla aj k pozorovaniu situácií vo verejnom priestore.

V roku 2000 bola Daučíková pri vzniku neformálnej platformy Iniciatíva Inakosť, ktorá sa neskôr zmenila na občianske združenie. Jeho web uvádza, že umelkyňa bola inšpiráciou aj pri výbere názvu. V roku 2001 sa zúčastnila jedného z prvých dúhových pochodov na Slovensku. O rok neskôr sa spolupodieľala na príprave Správy o diskriminácii lesbických žien, gejov, bisexuálov a bisexuálok na Slovensku.

Občianske témy však nekomunikuje len prostredníctvom aktivizmu, ale prenáša ich aj do svojej umeleckej tvorby. K jej známym fotografickým dielam patrí konceptuálna séria Výchovné cvičenie, pri videu je to napríklad séria Portrét ženy s inštitúciou. Vizuálne umenie Anny Daučíkovej si našlo divákov v londýnskej Tate Modern, berlínskej galérii KW Institute for Contemporary Art aj v Slovenskej národnej galérii.

Pedagogické pôsobenie

Od konca 90. rokov pôsobila aj ako pedagogička. Najprv na Vysokej škole výtvarných umení, neskôr sa stala docentkou na pražskej Akadémii výtvarného umenia, kde v rokoch 2010 až 2019 viedla ateliér Nové médiá II, Školu Anny Daučíkovej. Umelkyňa žije a tvorí v Prahe.

Len nedávno odmietla cenu českého ministra kultúry Ota Klempířa za prínos v oblasti výtvarného umenia a pedagogického pôsobenia pre nezlučiteľnosť kultúrnej politiky pod jeho vedením s princípmi a praxou jej profesného a občianskeho života.