Kristína Tormová prehovorila o tom, že stíchla: Odmlčala sa

Kristína Tormová: Stíchla SOM

Pohľad ženy, ktorá zvažovala ticho, no napokon v sebe objavila novú chuť veriť ľuďom aj mestu. Po víkendových komunálnych voľbách sa jej uľavilo. Svojím spôsobom.

V piatok podľahla predvolebnej panike, všetky ľudské sklamania a zlyhania sa naakumulovali do predvolebného dňa. Priznáva, že nebola jediná, komu bolo trochu nafigu zo slovenskej spoločnosti. Posledné dvoje volieb zanechali hlbšie šrámy na mnohých opozičných dušičkách.

Strácala dôveru. Povedala si, že ak je už aj Bratislava nezávislá, skončí s občianskym aktivizmom. Pritom je pre ňu občianske angažovanie niečo úplne samozrejmé a prirodzené. Nikdy neskúšala byť ticho, keď sa jej niečo nepáči, ale vyskúšala by to – nie zo sebaľútosti, ale z úspory energie.

V sobotu sa bála ísť spať. V noci čakala do druhej ráno na volebné výsledky. Dlho sedela v kabínke na zavretom záchode, aby bola chvíľu sama, v tichu.

Bolo zrátaných len pár prvých bratislavských percent, keď sa jej redaktorka v telke pýtala, čo by chcela, aby sa v Bratislave zmenilo. Uvedomila si, že nič – a v tom nič je veľa. Ak by sa nič nezmenilo, znamenalo by to, že sa mesto naďalej mení k lepšiemu, ako si zvykla za ostatných osem rokov. Stala sa z nej bezbrehá lokálpatriotka.

Myslela na ľudí, ktorí dokampaňovali a zobudili sa do prázdna – na Dianu Javorčíkovú, Maja Porvažníka a mnohých ďalších, ktorým držala palce a ktorí dali do kampane veľa energie, času, odvahy a odhodlania. Chýbalo tisíc hlasov, percento a pol.

Politika sa nerobí len v zastupiteľstvách, ale aj na námestiach, vo volebných miestnostiach a pri kuchynských stoloch. Nie každý musí kandidovať, ale každý môže niekoho podržať.

V nedeľu ráno intenzívne skúmala samú seba, či nepociťuje niečo podobné výsmechu, ktorý jej ako občiansky aktívnej influencerke prišiel po parlamentných aj prezidentských voľbách. Nepociťovala. Uľavilo sa jej.

Myslela na to, ako sa v Nitre postavila sestra odstaveného vyšetrovateľa Ďurku, ako sa Spravodlivosť na chvíľu nadýchla, keď Jana Ďurková získala o 6 832 hlasov viac. Tešila sa aj víťazstvu pána Majerského v Prešovskom samosprávnom kraji, pričom nie je jeho fanúšičkou – ale keď postavíš do súboja fašistu, je to inak.

Rozmýšľala nad tým, ako sa Republika a jej kandidáti stávajú súčasťou slovenskej politiky. Mazureka volilo takmer 100-tisíc voličov a voličiek, 31-tisíc hlasov Suju je tiež dosť.

Niekedy sa zobudíme do bezpečia a ani si to neuvedomujeme. Treba si pamätať, že zobudiť sa s pocitom dôvery k človeku, ktorý vedie mesto, nie je samozrejmosťou. O rok sa budeme budiť do krajiny, v ktorej budú s najväčšou pravdepodobnosťou fašisti v parlamente.

V sobotu bolo ujúkanie, konfety, objatia, potlesky – a v sebe stíchla. Tá emócia nebola vyslovene radosť, ani úľava, ale zodpovednosť. A bolo to veľmi príjemné. Vrátili sa jej čriepky viery v ľudí. Teší sa na tento ťažký rok, lebo každý kúsok angažovanosti sa ráta. Sloboda, bezpečie a iné príjemné veci nie sú len tak a treba o ne bojovať – nie proti sebe, ale spolu.